Nikdy som nemala vážne zdravotné problémy. Vždy mi stačila návšteva u obvodného lekára, ktorý mi dal potrebné lieky na vyliečenie mojej choroby. Okrem obvodného lekára som navštívila samozrejme aj zubnú ambulanciu a aj kožné či ušno - nosno- krčné. No zatiaľ som nemala tú možnosť vidieť aká je situácia v hlavnej budove nemocnice.
Dnes prišiel ten deň, keď sa mi naskytla tá možnosť zistiť, ako to v tej našej nemocnici naozaj vyzerá. Najskôr som si počkala dve hodiny v čakárni na vyšetrenie u chirurga. Ani ma tak neprekvapilo a nezaskočilo to, že sa traja postarší páni predbehli i keď prišli neskôr ako ja, no viac ma zaskočilo vybavenie a všetky zariadenia v ambulancii. Myslím, že keby som prišla do tejto ambulancie pred 30 rokmi, bola by rovnaká ako bola dnes.
Na chirurgii mi však nič nezistili, tak ma poslali na gynekologické oddelenie, ktoré je spojené aj s pôrodníckym oddelením. Ako som si tam opäť "chvíľu" počkala, tak som sa rozhodla, že ak budem niekedy tehotná a ak budem mať tú možnosť vybrať si, kde to dieťa chcem porodiť, tak jednoznačne to nebude v tejto nemocnici. Myslím si, že o budúcu mamičku by malo byť naozaj veľmi dobre postarané. A hlavne, aby mala dobrý pocit z toho miesta. Môj prvý dojem z tohto miesta bol vážne desivý. A to som čakala len v čakárni. Keby som mala ísť porodiť do tejto nemocnice, brala by som to ako trest za nejaký zločin. Vážne to bolo strašne desivé miesto. Ako som tak vstúpila do jednej z mnohých ambulancii, prišlo mi veľmi zle. Priznávam, že nič lepšie som nečakala, no na druhej strane som si myslela, že už ma nič nemôže prekvapiť. Okrem nesympatického gynekológa s nepríjemnými až úchylnými otázkami ma čakala stará, pokazená koza, na ktorú som samozrejme odmietla vyjsť, pretože by sa asi rozpadla. Každú chvíľu vchádzali a vychádzali sestričky. Našťastie som sa nemusela vyzliekať pretože lekár mi robil len sono brucha, ale keby som tam mala byť vyzlečená, bolo by mi to vážne veľmi nepríjemné, keď tam každú chvíľu behali sestričky. No hrozné.
Na gynekológií mi však tiež nič nenašli. Tak som opäť išla cez celú nemocnicu na chirurgiu. A takto si ma "hádzali" od jedného lekára k druhému. Pobehala som celú nemocnicu a aj tak nikto nevie čo mi je.
Prišla som na záver, že nielen vybavenie našich nemocníc je strašné, ale aj vedomosti a možno zručnosť lekárov je mizerná. Nehovorím, že všetci lekári sú dosť na nízkej úrovni. Netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Samozrejme poznám aj kvalitných lekárov. Škoda, že ich je tak málo.
A čo sa týka vybavenia nemocníc? To asi my, lajkovia, nevyriešime. Nad tým by sa mali zamyslieť ľudia, ktorí sú na daných miestach a ktorí s tým problémom môžu niečo spraviť. Lenže to by sa mali venovať daným problémom, ktoré sú aktuálne a nie vymýšľať absurdné zákony, ktoré aj tak nikomu ničím nepomôžu. Teraz myslím na vlastenecký zákon. V každej miestnosti v školách a iných inštitúciách bude musieť byť vlajka a myslím, že aj znak Slovenskej republiky. Za peniaze, ktoré sa "vyhodia" za výrobu veľkého množstva vlajok by sa skôr mohlo spraviť a zmodernizovať niečo v našom zdravotníctve.
Podľa mňa je to úplný paradox. Na jednej strane veľa ľudí, malých detí nemá čo jesť, nemá domov a bojujú každý deň o život, a na druhej strane sa vyhadzujú peniaze za také „blbosti“, ktoré by mohli v iných oblastiach pomôcť.
No obávam sa, že na to všetko, čo sa robí, si treba len zvyknúť....
