Anton Benča - životný príbeh

Anton Benča - životný príbeh
Písmo: A- | A+

Je mi cťou, že môžem napísať článok o výnimočnej osobnosti s ŤZP pánovi Antonovi Benčovi.

Pán Anton Benča sa narodil 17. marca 1953. Zomrel 19. marca roku 2016. Poznal som ho osobne približne 20 rokov.  Spoločne sme riešili rôzne problémy týkajúce sa ľudí s ŤZP (architektonické bariéry a integrovaná doprava). (V tom čase v Košiciach neexistovali nízko podlažné autobusy) Bol iba jeden, ktorý mal hydraulickú plošinu. Nebol nízko podlažný. Ten mal ale vytýčenú určitú trasu.

Tak ako jeho priatelia a rovesníci sa pripravoval na život, keď nečakane  v mladom veku ho v roku 1975 ako 22 ročného postihol ťažký pracovný úraz, spôsobený nedbanlivosťou spolupracovníka, v dôsledku toho sa z neho stal vozičkár. Krátko pred úrazom sa mal ženiť. Priateľka ho nechala.

Svet sa mu v tej chvíli  rúcal, ale nezrútil sa.

Tak, ako mnohí s podobným osudom či životnou  traumou,  sa najprv dostal do ústavu pre osoby s ťažkým telesným postihnutím, v ktorom strávil 10 rokov. Ležal na posteli. Život v ústave sa postupne  preňho stával čoraz viac neznesiteľnejším. Keď prišla Nežná revolúcia v roku 1989, odhodlal sa k vlastnému dlho plánovanému  rozhodnutiu, žiť samostatne, mimo ústavu. V ústave sa zblížil s jednou opatrovateľkou Terkou, neskôr sa stala jeho životnou partnerkou ,s ktorou  sa mu podarilo naplniť sen vlastného viac menej nezávislého života. (Nezobrali sa. Žili spolu ako druh a družka.)

Hneď po úraze už musel "bojovať" s architektonickými aj ľudskými bariérami

Bol skutočným  vzorom pre ľudí s ŤZP, ktorý sa nezmieril so životným osudom. Napriek rôznym prekážkam sa zapájal do činnosti  v občianskom združení Sportinvalid v Košiciach, kde sa oboznamoval a získaval organizačné a pracovné  skúsenosti v oblasti  sociálnych a iných potrieb spoluobčanov so zdravotným postihnutím.

Presťahoval sa do bezbarierového bytu  na sídlisku Nad jazerom, čo  na jednej strane mu bránilo v dennej dochádzke  do centra Sportinvalidu, na druhej strane otvorilo získaným skúsenostiam nové myšlienky, vízie a zámery.

V roku 1998 založil  organizáciu občianske združenie „Košická organizácia vozičkárov – Nezávislý život (KOV-NŽ) ktorej bol predsedom  až do svojho odchodu z tohto sveta.

Jej cieľom bolo predovšetkým  spolupráca s každým, kto mal  záujem zlepšiť a hlavne zmeniť postavenie ľudí s ťažkým telesným postihnutím na Slovensku k lepšiemu.

Už od svojho vzniku sa skupina zanietených ľudí, zoskupená okolo ťažko telesne postihnutého predsedu snažila o presadzovanie potrieb, práv a slobôd občanov na vozíkoch, pričom spolupracoval s  rodinnými príslušníkmi ľudí s miestnou i štátnou správou a tiež širokou verejnosťou, nakoľko problém izolácie vplyvom telesného postihnutia je problémom všetkých.  Jeho krédom bola vlastná životná  skutočnosť , ktorá bola o tom, že nemôžeme vedieť, čo bude zajtra, či niekto z našich blízkych priateľov, ba nebodaj my sami vinou súčasnej neľahkej doby nebudeme pripútaní na vozík a odkázaní na pomoc iných osôb (osobných asistentov).

Už v prvých rokoch pôsobenia jeho výsledkom práce bolo, že sa výrazným spôsobom pričinil o debarierizáciu  sídliska  Nad Jazerom a jeho okolia.

Za uplynulé dlhoročné obdobie existencie,  „Košická organizácia vozičkárov – Nezávislý život" dokázala vypracovať a úspešne obhájiť viacero veľkých i malých projektov podporovaných zo zahraničných nadácii, miestnych sponzorov, ktoré mali za úlohu zvýšiť mieru integrácie (začlenenia) občanov s ŤTP a hlavne vytvoriť podmienky pre rovnosť šancí pre túto skupinu občanov v dnešnej spoločnosti.

Uvediem  niektoré zásadné sociálne  aktivity KOV NŽ, ktoré organizácia pod jeho vedením  vyvíjala:

Projekt „DOPRAVA PRE VŠETKÝCH“ Bol som v ňom osobne zapojený. V projekte bolo spolu zapojených 20 vozičkárov.

Bezplatné sociálne poradenstvo v zmysle zákona 447/2008 Z.z.

            Poradenstvo o kompenzačných pomôckach

            Pripomienkovanie sociálnych zákonov ale aj iných, ktoré sa týkajú občanov s ŤTP

            prevádzku 15 rokov bezbariérovej integrovanej  dopravy troma  špeciálne upravenými mikrobusmi pre vozičkárov (taxíkmi)

           

Ako predseda organizácie sa zapájal do pripomienkovania a tvorby  legislatívnych procesov spoločnosti .

Bol to človek nesúci v sebe dobro a lásku, ktorú dával iným. Nemôžem nespomenúť jeho čestnosť, zmysel pre spravodlivosť, svedomitosť a pracovitosť. Vlastnosti, ktoré bezpochyby patrili k jeho osobnosti a kvôli ktorým si ho ľudia vysoko vážili. Bol úžasným  človekom.

Marián Kozák

 

 

Skryť Zatvoriť reklamu