Dovolenka v Grécku v septembri roku 1994
V tomto článku budem spomínať na našu prvú spoločnú dovolenku pri mori, ktorú sme absolvovali my ľudia ťažkým telesným znevýhodnením (prevažne vozičkári) so svojimi rodičmi a súrodencami z Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Grécku na polostrove „Chalkidiki“. Cestovali sme autobusom, ktorý nám zabezpečila cestovná kancelária. Najprv sme išli z Košíc cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. V tom období bola v krajinách bývalej Juhoslávie nepriaznivá politická situácia. Prebiehala tam vojna . Z tohto dôvodu sme museli zmeniť trasu našej cesty, ktorá bola veľmi dlhá. (Cez krajiny bývalej Juhoslávie by to bolo oveľa kratšie).Trvala približne 32 hodín. Napriek tomu, sme sa všetci veľmi tešili a vydržali sme to. Dlhý čas sme si krátili pozeraním rôznych filmov. Mali sme k dispozícií dvoch profesionálnych šoférov. Robili sme si pravidelné prestávky. V nedeľu večer sme vyrazili z Košíc. Počas cesty sme z autobusu pozorovali okolitú prírodu. Spomínam na jeden vtipný zážitok, ktorý sa stal jednému z nás počas našej cesty do Grécka. Zastavili sme sa v Rumunsku na parkovisku v prírode, aby sme išli na toaletu a naobedovali sa. Boli tam drevené stoly a lavičky. Vystúpili sme z autobusu. Vybrali sme si jedlo a pitie. Jeden z našich účastníkov dovolenky vozičkár Robert mal so sebou vyprážaný rezeň s chlebom. Položil si ho na tanier vonku na stôl. Na chvíľu niekam odbehol. Odrazu spoza kríkov vybehla koza , uchmatla mu jeho rezeň, zjedla ho a utiekla preč. Robo sa o chvíľu vrátil. Zbadal kozu ako žuje v papuli jeho rezeň. Keďže mal so sebou iba jeden, tak mal na obed len suchý chlieb. Najprv bol veľmi nahnevaný, ale sa potom sa z tohto nečakaného, ale veľmi vtipného zážitku dlho smial. Do Grécka sme prišli v utorok skoro ráno pred úsvitom. Boli sme veľmi unavení. Museli sme však počkať, kým sa Gréci zobudia, a dajú nám ubytovanie. (Život tam bol oveľa pomalší ako u nás. Nikto sa nikam neponáhľal). Trvalo to dosť dlho. Ubytovanie bolo zaujímavé. Bývali sme v takých jednoposchodových domčekoch len niekoľko metrov od mora. Vozičkári bývali na prízemí. Pláž bola veľmi pekná a pokojná. Mestečko sa volalo „Polichrono“. (Nachádza na východnom pobreží polostrova „Kassandra“, ktorý patrí do oblasti Chalkidiki). Mali sme tam k dispozícii ležadlá so slnečníkmi. Iných turistov bolo pomenej, nakoľko bol september. More bolo krásne, čisté a teplé. Večer sme spolu sedávali pred domčekmi, rozprávali sa, jedli, hrali sme rôzne spoločenské hry, išli na prechádzku alebo do tamojšej reštaurácie. Ja osobne som sa rád večer prechádzal pri mori. Pozeral som sa naň, počúval som jeho šum a dýchal som čerstvý vzduch. Boli sme na aj niekoľkých výletoch. Navštívili sme polostrov „Atos“, ktorý je známy svojimi duchovnými aktivitami. V súčasnosti je to najvýznamnejšie centrum pravoslávnych mníchov, kde je postavených niekoľko sto kláštorov, ženy na horu „Athos“ prístup nemajú.
Ďalší výlet bol do mesta Solún, ( asi 100 km od Polichrona) pochádzali odtiaľ významní slovanskí vierozvestci Cyril a Metod. V Solúne sme navštívili historické centrum, urobili sme si spoločnú fotku pred slávnou Bielou vežou. Zapamätali sme si, že Solún (po grécky „Thessaloniki „) založil jeden z veliteľov Alexandra Veľkého, jeho švagor, teda manžel jeho sestry. Spomínaná slávna Biela veža bola postavená Turkami, ktorí v tom období získali nadvládu nad týmto územím, a táto veža získala najprv názov „Krvavá veža“ alebo tiež „Červená“. Väznili sa v nej mnohí väzni, a vládli tam vraj veľmi kruté pomery. Keď pred približne sto rokmi získali Solún Gréci, premaľovali ju nabielo, tým sa zmenil aj jej názov. Niektorí z nás si vtedy kúpili model tejto slávnej veže ako suvenír. Tiež si spomínam aj na obchody, aké u nás vtedy ešte neboli. Preto sme ich vtedy obdivovali. Boli pre nás nové a vzácne. Dnes už ich máme aj na Slovensku veľmi veľa. Spomínam si tiež na jeden zážitok, ktorý sa mi spája s touto dovolenkou v Grécku. V mori boli rybky, ktoré hrýzli turistov. Trochu to bolelo, ale dalo sa to vydržať. Nakoľko táto naša prvá spoločná dovolenka sa uskutočnila len niekoľko rokov po Nežnej revolúcii, výdobytky západnej civilizácie sme ešte tak nepoznali. Boli sme vtedy ešte veľmi mladí. Mali sme napríklad ohromný zážitok z toho, že sme si mohli každý deň kúpiť netradičnú zmrzlinu alebo taký nanuk, aký u nás v tom čase ešte nebolo dostať. Krásne na celom spoločnom zájazde bolo to, že sme tam boli ako jedna partia, ktorá si je blízka ako rodina, s ktorou je sranda, v rámci ktorej je každý úplne iný, a predsa dôležitou súčasťou partie. Vtedy nebolo ešte bežné, aby veľká skupina ľudí s ťažkým zdravotným znevýhodnením cestovala po svete, takže bolo to niečo nové, úžasné a nezabudnuteľné. Patrili sme vtedy medzi priekopníkov v Košiciach a asi aj na Slovensku. Grécko je veľmi pekná krajina. Tento pobyt bol taktiež nezabudnuteľný a zanechal vo mne krásne spomienky.
Marián Kozák
