Dovolenka v Taliansku v septembri roku 1997
V tomto článku budem spomínať na našu úžasnú spoločnú dovolenku pri mori, ktorú sme absolvovali my ľudia ťažkým telesným znevýhodnením (prevažne vozičkári) so svojimi rodičmi a súrodencami z Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Toskánsku v južnom Taliansku. Cestovali sme autobusom, ktorý nám zabezpečila cestovná kancelária. Najprv sme išli z Košíc do Bratislavy a následne po diaľnici cez Rakúsko až do Talianska. Cesta bola veľmi dlhá. Trvala približne 20 hodín. Napriek tomu, sme sa všetci veľmi tešili. Dlhé chvíle sme si krátili pozeraním rôznych filmov. Mali sme k dispozícií dvoch profesionálnych šoférov. Robili sme si pravidelné prestávky. Bývali sme v peknom bezbariérovom kempe neďaleko mesta Grosseto. Bolo tam pomerne málo turistov a pokojná pláž. Boli sme ubytovaní v drevených domčekoch, ktoré sa nachádzali uprostred borovicového lesa. Skoro každý deň počas našej dovolenky sme chodili na pláž, opaľovali sme sa, kúpali sme sa a poniektorí z nás aj plávali s plaveckým kolesom v mori. Absolvovali sme aj 3 veľmi zaujímavé poznávacie výlety. Najviac sa nám všetkým páčil výlet vo Vatikáne, pretože sme sa všetci dostali na audienciu k vtedajšiemu pápežovi Jánovi Pavlovi II. Mnohí z nás vtedy netušili, že na audiencii na námestí sv. Petra bude prítomných niekoľko tisíc veriacich návštevníkov z celého sveta. Keď sme autobusom prechádzali cez veľkú vstupnú bránu a všimli sme tiež vysoké múry, ktoré pomyselne oddeľujú Vatikán od Ríma, všade sme dostávali od stráže pokyny, ktoré musíme dodržať. Vedeli sme vopred, že musíme byť “správne” oblečení, Nesmeli sme mať na sebe tričko bez rukávov, ani krátke nohavice. Mnohým veciam sme vtedy nerozumeli (napr. prečo musíme mať otvorenú fľašu s vodou na pitie a ako máme s ňou absolvovať audienciu u svätého Otca, či ju máme po celý čas držať v ruke). Na začiatku audiencie, ktorá trvala približne 2 hodiny nás osobne privítal samotný pápež. Bol vopred informovaný o našej návšteve. Pozdravil nás po slovensky a povedal: „Vítam mladých ľudí z Detského klubu z Košíc“. Veľmi sme sa potešili. Svätý Otec spomenul, že navštívil Košice v roku 1995. Vtedy vysvätil troch košických mučeníkov. Bolo veľmi horúco (minimálne 35°C). Sedeli sme v prvom rade. Všetky sedadlá v ňom boli vyhradené pre nás z Detského klubu. Následne sa stala úžasná vec. Dostali sme pokyn od usporiadateľov, aby sme všetci z Detského klubu vystúpili na pódium hore do tesnej blízkosti hlavy katolíckej cirkvi. Chystali nám stoličky, vytvárali priestor pre vozíčkarov. Tam sme potom absolvovali celú audienciu. Každý z nás dostal jedinečnú príležitosť prísť do osobného kontaktu so svätým Otcom Jánom Pavlom II., ktorý každému jednotlivcovi z našej skupiny osobne udelil požehnanie. Všetci sme boli veľmi nadšení, ale zároveň veľmi milo prekvapení. Nikto z nás na to nebol dopredu pripravený, preto to malo aj milé a vtipné dôsledky, ako napr. keď začali poniektorí účastníci svätému Otcovi klásť otázky. Ja som sa mu pozdravil „Pochválený buď Ježiš Kristus!“ On povedal: „Slovensko“ a dal mi požehnanie. Náš klient vozičkár Peťo ho schytil za ruku, a nechcel ho pustiť. Ochrankári, ktorí strážili svätého Otca, sa poriadne zapotili, kým dostali Peťa do bezpečnej vzdialenosti. (Každý jednotlivec z našej výpravy si mohol kúpiť menšiu alebo väčšiu profesionálnu fotografiu ako spomienku na tento jedinečný okamih). Tamojší novinári sa veľmi zaujímali o nás aj o našu organizáciu. Komunikovali s nami po anglicky. Urobili s nami rozhovor pre miestne vatikánske noviny. Máme kópiu toho článku. Bola v ňom uverejnená slávna fotka s pápežom a naším klientom Peťom, ktorý mu skoro ruku vykrútil. Všetko napokon dobre dopadlo. Môj spolužiak Janko zo strednej školy, ktorý má tiež fotku s pápežom, keď sa s ním fotil, mal na hlave veľký klobúk. Vyzeral v ňom veľmi smiešne.
Po týchto dvoch nečakaných zážitkoch s Peťom a Jankom sme sa išli prejsť do centra Ríma, kde sme si pozreli pár zaujímavých a významných rímskych atrakcií najmä Koloseum a Panteón. Hlavne koloseum sa mi veľmi páčilo. Zastavili sme sa aj pri najznámejšej tamojšej fontáne (Fontána Di Trevi ). Mnohí z nás do nej hodili mincu a verili sme, že sa niekedy v budúcnosti do Ríma vrátime. Je to veľmi pekné mesto. Bolo veľmi teplo. Niektorí z nás si dali tamojšiu zmrzlinu. Bola veľmi dobrá. Taktiež sme si kúpili nejaké malé suveníry a veľa vatikánskych pohľadníc pre našich blízkych aj známych. Súčasťou tejto dovolenky bola aj návšteva Florencie, kolíske umenia aj architektúry, známou slávnymi osobnosťami ako napr. Michelangelo, Leonardo da Vinci, Botticelli. Navštívili sme Florentskú katedrálu, ktorú Florenťania nazývajú „Cattedrale di Santa Maria del Fiore“ (Dóm Panny Márie Kvetnej). Je to hlavný kostol Florencie a v skutočnosti sa jedná o celý komplex budov. Stavba bola postavená v gotickom štýle.
Ďalšie slávne miesto, ktoré sme navštívili bolo mesto Pisa. Je dosť veľké, má skoro 100 000 obyvateľov, ale preslávila ho na celom svete jeho šikmá veža. Táto veža sa začala stavať na začiatku 12. storočia (architektom Pisanom), má teda skoro tisíc rokov. Keď ju stavali, a dosiahla výšku troch poschodí, zrazu sa naklonila nabok o 15 cm. Stavitelia sa naľakali, a ďalej ju už nezväčšovali. O dvesto rokov na to sa našiel iný odvážny staviteľ, ktorý vežu zvýšil o ďalšie 3 poschodia. V 14.storočí na nej postavili ešte krásnu zvonicu so siedmymi zvonmi, z ktorých je každý naladený na iný hudobný tón. Počas ďalších storočí sa ďalej pomaličky nakláňala, lebo je postavená na mäkkom podloží, a v 20.storočí jej odklon nabok činil 4,5 metra. Preto veža meria na severnej strane 55,22 metra a na južnej 54,52 metra. Aby sa slávna veža zachránila, nainštalovali Taliani 800 ton olovených dosiek do zeme na severnú stranu veže ako protizávažie. Ak by sa záchranné práce neuskutočnili, odborníci predpokladali, že v roku 2050 by sa veža mohla zrútiť. Od roku 2001 je prístupná verejnosti, nie voľne, ale vo forme prehliadok, ktoré sú organizované skupinovo so sprievodcom v počte vždy maximálne 30 ľudí naraz. Stojí za zmienku, aký zaujímavý nápad na záchranu veže v Pise mali Japonci. Navrhovali ju po kúskoch rozobrať a postaviť nanovo. Tomu sa veža šťastlivo vyhla. Vtedy, keď sme sa celá skupina pri nej fotili, bola oplotená, kvôli bezpečnosti všetkých okoloidúcich turistov. Napriek tomu, sme z nej mali úžasný zážitok. Taliansko je veľmi pekná krajina. Tento pobyt bol nezabudnuteľný a zanechal vo mne krásne spomienky.
Marián Kozák
