Návšteva Viedne a Bratislavy
V sobotu 5.10.2024 sme sa niektorí členovia Partie z Inklubu vybrali na ďalšiu poznávaciu návštevu do Viedne a následne aj do Bratislavy na konferenciu o Nezávislom živote. Boli sme siedmi. Ja s osobným asistentom Jančim, Marcelkou, Ľubom, Maťkou, jej asistentkou Ivetkou a Adamom z Martina. Adam nastúpil vo Vrútkach. Cesta vlakom z Košíc do Viedne bola síce dlhá, ale príjemná. Po príchode do rakúskej metropoly sme sa išli najesť do talianskej pizzérie. Už sme v nej boli predtým. Viacerí z nás si dali chutnú pizzu. Maťka s Ivetkou si dali nejaké cestoviny s omáčkou.Všetkým nám jedlo veľmi chutilo. Pizzéria bola bezbariérová. Následne sme sa ubytovali v hoteli „Prizeotel“. Už sme tam boli viackrát. Naša izba bola opäť bezbariérová, ale nebola to istá izba ako naposledy. Bola bezbariérová, ale inak otočená. Posteľ bola celkom pohodlná. V kúpeľni bola opäť toaleta s držadlami. V sprche bola protišmyková dlažba. Mohol som sa znova osprchovať bez problémov ako naposledy. Mali sme na izbe aj veľký televízor, ktorý bol zavesený na stene. Boli k dispozícii iba rakúske a nemecké kanály tak ako predtým. Chvíľu sme si oddýchli. Následne sme išli električkou do centra mesta.
Hlavným cieľom nášho pobytu vo Viedni bola návšteva tamojších múzeí v ramci podujatia „Noc múzeí“(Lange Nacht). Veľmi sme sa na to tešili. Najprv sme navštívili Lichtenštajnský palác, ktorý v súčasnosti slúži ako sídlo Lichtenštajnského múzea. Súčasťou areálu je aj park s tzv. Novým letným palácom postaveným v 19. storočí. Je nádherný. Pred vstupom do múzea čakalo veľmi veľa návštevníkov. Bol veľmi dlhý rad. O prehliadku paláca bol veľký záujem. Ja s Maťkou sme vošli bočným vchodom. Následne nás tamojší zamestnanec vyviezol výťahom na poschodie. Videli sme nádherne vyzdobené miestnosti s krásnym nábytkom a lustrami. V niektorých miestnostiach sa nesmelo fotiť. Niektorí turisti si zaplatili sprievodcu aj s výkladom v nemčine. Niečomu sme rozumeli. Po skončení prehliadky sme sa presunuli do Rakúskej národnej knižnice. Je nádherná. Nachádza v paláci Hofburg, je postavená v barokovom slohu. Bola dokončená v roku 1726. Knižnica patrí medzi najkrajšie na svete. Budova bola dvornou knižnicou Habsburgovcov a je jednou z hlavných svetových knižníc s mimoriadnou zbierkou zo 14. storočia. Aktuálna zbierka obsahuje okolo 2.5 milióna kníh. Veľmi sa mi tam páčilo. Následne som už išiel do hotela spolu s Jačim. Bol som už veľmi unavený. Na druhý deň po raňajkách sme navštívili Viedenskú galériu umenia s názvom Albertina. Založil ju v roku 1776 sasko-tešínsky vojvoda Albert a jeho manželka Mária Kristína, obľúbená dcéra Márie Terézie. Sú tam stále expozície od Moneta aj Picassa. Je to obrovská budova. Nevedeli sme sa tam orientovať. Blúdili sme. Nachádzal sa tam obrovský výťah, ktorý mal dvere z dvoch strán. Spredu aj zboku. Tá budova mala štyri poschodia. Vošli sme do výťahu. Ten neustále zastavoval na nejakom inom poschodí. Návštevníci múzea ho neustále privolávali. Trvalo to asi 5 minút. Potom som sa začal smiať. My sme chceli vystúpiť na konkrétnom poschodí. Výťah stále zastavil inde ako sme potrebovali. Bolo v ňom veľa turistov. Napokon som povedal po anglicky: „We enjoy the lift“ – „Užívame si výťah“. Všetci turisti sa začali smiať. O chvíľu na to sme konečne vystúpili z výťahu. Pozreli sme si nejaké ďalšie obrazy. Bolo to tzv. „Moderné umenie“. Následne sme išli do neďalekej cukrárne. Potom sme sa vybrali do „Sissi múzea“ v Hoffburgu. Nemali sme však vopred zakúpené vstupenky na konkrétny vstup a konkrétny čas. Do múzea sme sa nedostali. Zakúpili sme si vstupenky na nasledujúci deň na desiatu hodinu. Namiesto toho sme navštívili moje obľúbené Technické múzeum. Je bezbariérové. Nie je klasickým typom múzea tak ako ho poznáme u nás. Na niekoľkých tématicky rozdelených podlažiach ponúka množstvo inteaktívnych exponátov na vyjadrenie rôznych zákonov fyziky a na pochopenie princípu fungovania mnohých zariadení okolo nás. Naklonená rovina, kladky, elektrické výboje a zvukové exponáty. Bolo to veľmi zaujímavé. Ja s Jančim sme tam boli už druhýkrát. Bola tam výstava pri príležitosti 100 rokov vysielania Rakúskeho verejnoprávneho rozhlasu. Veľmi sme sa tešili na návštevu najvyššieho poschodia. Bolo venované dnešnému fenoménu komunikácii. Od pošty, cez prvé telegrafy, telefóny rádio a televíziu vrátane živého televízneho štúdia až po prvé mobily a počítače. Nachádza sa tam aj rozsiahla zbierka historických hudobných nástrojov. Bola tam tiež kabínka, do ktorej keď vošiel človek, zavrel sa tam a začal kričať, tak mu hlukomer zmeral decibely. Kabínka bola zvukotesná. Vonku nebolo počuť nič. Ľubo si to vyskúšal. Vyzeral pri tom veľmi smiešne. Škoda, že tá kabínka nebola prístupná pre vozičkárov. Najviac sa nám páčilo živé televízne štúdio. Niektorí z nás sme si vyskúšali na chvíľu povolanie moderátora. Pokúšali sme sa čítať správy v nemčine. Bol to veľmi veselý zážitok. Nakrútili sme aj niekoľko krátkych videí, ktoré dokumentujú naše moderátorské schopnosti a zručnosti. Ja s Maťkou sme vytvorili veselú moderátoskú dvojicu. Najviac ma prekvapil náš kamarát Ľubo, ktorý veľmi rád nakrúca rôzne vtipné videá. Tentokrát sa zrazu nečakane zasekol pred zapnutou kamerou a najprv nebol schopný povedať nič. Po chvíli začal niečo splietať. Robil rôzne grimasy. Bolo to veľmi smiešne. Následne sme si urobili pekné fotky v lietajúcom balóne, ktorý bol v múzeu vystavený ako atrakcia. Bolo to veľmi veselé. Následne sme sa išli navečeraťdo reštaurácie v mestskej časti Schönbrunn. Viacerí sme si dali viedenský rezeň s hranolkami a kečupom. Bol výborný. Rozprávali sme sa o zážitkoch, ktoré sme spolu zažili počas dňa. Potom sme už išli metrom naspäť do hotela.
Na ďalší deň sme navštívili Sissi múzeum v Hoffburgu. Bolo bezbariérové.Celá prehliadka trvala približne 75 minút. Nemohli sme robiť fotky. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácii o jej živote. Videli sme rôzne pekné exponáty a rôzne šaty, ktoré cisárovná Sissi nosila. Mali sme k dispozícii audio sprievodcu so schlúchadlami v češtine. Chvíľu sme sa prechádzali po centre. Následne sme išli na vlakovú stanicu. Tam sme sa naobedovali a išli na vlak do Bratislavy, aby sme sa stihli ubytovať v hoteli Clarion Congress hotel Bratislava. Keď sme sa ubytovali, tak sme si chvíľu oddýchli. Potom sme sa vybrali do Divadla L+S. Boli sme tam prvýkrát. Nebolo bezbariérové. Bolo tam asi 10 schodov.Mali sme už vopred kúpené lístky cez internet na divadelné predstavenie „Lord Norton a sluha James po 20 rokoch“ v podaní hercov Juraja Kemku (Lord Norton) a Jozefa Vajdu (sluha James). Veľmi sa mi to páčilo. Bolo to vtipné. Veľmi dobre sme sa pobavili.
Po predstavení sme zažili nečakaný zážitok. Náš kamarát Ľubo nečakane zastavil herca Jozefa Vajdu. Poprosili sme ho, aby sa s nami odfotil. Bol veľmi milý a ochotný. Bol to pre našu partiu krásny záver dňa. Nasledujúci deň ráno sme išli na raňajky. Po raňajkách sme sa vybrali na konferenciu „Nezávislý život“ 2024.
Konala sa na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Stretli sme tam veľa úžasných ľudí z viacerých organizácií zo Slovenska aj z Českej republiky. Sú to zaujímaví, inšpirujúci ľudia z rôznych pomáhajúcich organizácií v rôznych životných situáciách. Z Košíc prišiel ďalší člen našej Partie Matúš s asistentom Mirom a prišiel aj asistent Lukáš.Konferencia bola rozdelená do 4 blokov. Bola vysielaná aj online. Program bol zaujímavý a pestrý. V každom z nich boli prednášajúci z inej organizácie. S mnohými z nich sa poznáme veľa rokov. Súčasťou konferencie boli aj workshopy (pracovné skupiny) na rôzne dôležité témy. Boli sme rozdelení do štyroch skupín.
Tie už neboli vysielané online. Ja som mal v treťom bloku pripravený príspevok o bývaní a o problémoch, s ktorými sa stretáva človek s ťažkým telesným postihnutím, ak si potrebuje zabezpečiť bezbariérové bývanie. Blok moderovala pani architektka Lea Rollová. Je to úžasná odborníčka na legislatívu týkajúcu sa bezbariérovosti a univerzálneho dizajnu.
Môj asistent Janko hovoril o svojich dlhoročných skúsenostiach s prácou osobného asistenta, o dôležitosti bezbariérového prostredia pre osobného asistenta. Maťka s Adamom si pripravili spoločnú prezentáciu. Bola zameraná na monitorovacie návštevy v zariadeniach pre ľudí zo zdravotným postihnutím. Tieto monitorovacie návštevy sme absolvovali v rôznych pobytových veľkokapacitných zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku. Ja, Janko, Maťka, Ivetka Marcelka, Gregor a Adam ešte v letných mesiacoch. Každý z nás bol v inom zariadení.
Po skončení workshopov sme sa všetci účastníci konferencie vrátili do spoločnej miestnosti a urobili sme zhrnutia všetkých tém jednotlivých workshopov a nasledoval záver konferencie. Urobili sme si spoločnú fotku a rozlúčili sme sa. Potom sme išli pešo na vlakovú stanicu a vyzdvihli sme si batožinu z úschovne. Cesta nám trvala asi 10 minút. Kúpil som si na vlakovej stanici vodu a plnenú bagetu, pretože som bol už hladný. Následne sme išli ku konkrétnemu nástupišťu. Do vlaku sme nastúpili bez problémov. Cesta domov nám rýchlo ubehla . Rozprávali sme sa o zážitkoch z Viedne, z návštevy divadla, o konferencií a o plánoch do budúcnosti.
Ďakujem všetkým účastníkom Partie z Inklubu aj môjmu skvelému asistentovi Jankovi za pomoc a príjemnú spoločnosť.
Marián Kozák
