Tónmi klavírnej sonáty sa zadrháva medzi nechty
Ostáva tam ako podnet na napísanie hviezdnej skladby
Odrazu mám mokrú tvár
Zvlhla si len tak
Vraj od prachu
A slzy
Sú len nepatrnou čistočkou Tichého oceánu
Nik ani len netuší,
že práve tie sú jeho základom
Plačem v tichu hviezd
Už nie sú
Mám vás vo vlasoch
a nechtoch
a očiach
Ha!
Stratili ste svoj lesk
Namiesto vďačnosti sa vysmievam
Žiarim
Aj mesiac na čiernom plátne
ožil
15. máj 2008 o 12:12
Páči sa: 0x
Prečítané: 677x
Čakať
Hviezdny prach prebudil moje telo jemne pohladil tvár
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)