Podľa teórie mojej babky to bolo tak.Mola to múdra žena.Ešte lepšie by sa na ňu hodili výrazy prešibaná až prešpekulovaná.Keďže nás mala celé prázdniny vždy na krku štyri vnúčatá a nemala čas na nejaké doprosovanie sa otvor ústočká,daj si ešte za lyžičku,vymyslela vetu ktorá vždy zabrala.
"Ak chcete aby bolo zajtra pekne,treba všetko spapať,nič nenechať na tanieri,žiadne Drbošove siroty tam nechcem vidieť,"velila naša generálka v sukni.A kedže sme vždy chceli aby bolo pekne,aby sme sa mohli na dvore kúpať v starej plechovej vaničke,pojedli sme všetko čo nám naložila na tanier.Babka bola prvotriedna kuchárka a tak to nebol až taký veľlký problém.Ak náhodou pekne nebolo,vždy našla vinníka ktorý sa v jedle len prplal a nejedol s chuťou a preto prší,fúka alebo je chladno.Aby sme netrpeli pocitom viny,obvinila nejaké fiktívne,neposlušné dieťa,na ktoré sme sa potom všetci svorne hnevali.
Ak sme nad niečím ohŕňali nos,mala pripravenú vete:"Vojnu na vás!"A veru u nás nikdy nič nevyhodilo,všetko sa muselo zúžitkovať.V nedeľu uvarila z hovädzieho mäsa polievku.Ak sa nezjedlo,v pondelok k nemu uvarila rajčinovú alebo kôprovú omáčku.A ak nedajboh niečo ešte zostalo,v utorok to pomlela do fašírky.Veru vojna ju naučila šetriť.
Keď sme povyrástli a brat už mal svoju rodinu,každý deň sa zastavil pozrieť babku,ako sa má a čo dobré varila.Tá ho už vždy vítala s tanierom v ruke.Ak náhodou nebol hladný,a nechcel jesť,smutne to za zakončila pamätnou vetou,ktorá nás vždy rozosmiala:
"Zjedz to Vladko,lebo ak to nezješ ty,budem to musieť dať prasaťu."
Aby naša túžba po peknom počasí dnes neskončila obezitou,naberáme si len malé porcie.Pri mojej babke bolo treba kričať dosť! ešte len keď brala tanier do ruky,lebo vždy ešte dve lyžice prihodila.Ona bola skrátka najšťastnejšia,keď boli brušká plné a taniere a hrnce prázdne,aby mohlo byť pekné počasie:-).
Dnes bolo vonku veľmi pekne.Asi včera všetci poriadne pojedli čo mali.
