Som naivná romantička krížená s racionálnou pragmatičkouhľadajúca aj v tom najväčšom darebákovi niečo dobré.Rada používam iróniu a sarkazmus,preto neberte všetko čo napíšem tak úplne vážne. Zoznam autorových rubrík: ...ja som vám to hovorila, postrehy, príbeh, úvaha, úsmevy zo života, to smutnejšie zo života, krutá realita, fikcia, fejtón, Súkromné, Nezaradené
Viete na koľko spôsobov sa dá mlčať? Veselo,smutne,rezignovane,zaľúbeno... O ženách sa hovorí,že nevedia mlčať.Vedia.Občas dobrovoľne a občas aj nie. Hovoriť striebro,mlčať zlato.Dlho som nechápala význam týchto slov.Už chápem.Ale v konečnom dôsledku, to nie je vždy až taká jednoznačná pravda
O dievčatku s gaštanmi,o tom,že brať aj dávať treba vedieť,o intuícii,empatii a počúvaní.
Opäť sú tu.Pred dverami.Ak si chcete so svojimi blízkymi sadnúť za vianočný stôl,vyhýbajte sa veľkým nákupným centrám.
Viete koľko energie je v takom obyčajnom objatí dvoch ľudí?
Volám s dcérou.Pýta sa kedy pôjdeme oslavovať.Oslavovať? Tvárim sa nechápavo.S výčitkou v hlase mi pripomenie,že ona na Deň matiek nezabudla.Chvíľu sa prieme o to,že ja zostanem matkou na večné veky,no ona už dávno nie je dieťa.Pripomínam jej ako ma nedávno žiadala, aby som jej kúpila tehotenský test.Spolu sa na tom zasmejeme.Neodškriepiteľné však zostáva,že dieťa zostane dieťaťom či už má 5 alebo 40 rokov aj keď podstata včerajšieho sviatku je niekde inde.
Aj vám sa to stáva, že túžite byť sami na pustom ostrove?Nikoho nevidieť ,nepočuť,byť z dosahu mobilného telefónu.Neviem ako dlho by som tam vydržala ,no momentálne mám nevyhnutnú potrebu byť na takom ostrove,aby nikto nič nemohol odo mňa chcieť,nikto nič odo mňa nepotreboval.Zdá sa vám to sebecké?Áno,je to sebecké,uznávam.Ale nie je sebecké aj od tých druhých ,stále o niečo žiadať blížneho svojho?
Niečo som sa o sebe dozvedela.A nebolo to príjemné zistenie.Nadmerné bujnenie buniek v určitej časti môjho tela,na čo sa prišlo v rámci preventívnej prehliadky.Chcela som sa chovať zodpovedne voči svojmu zdraviu,tak som tam šla.Reku,urobím si čiarku,zaškrtnem vybavené,ako pred dvomi rokmi.Zaskočilo ma to.Mňa sa predsa takéto veci netýkajú! Mne sa to nemôže stať! Čo teraz?Prepadne vás strach.Panika.
Nikdy som sa nebála staroby.Patrí k životu.Vzorom mi bol môj otec,ktorý má dnes 75 rokov.Hoci má vážne problémy so srdiečkom,nerozpráva len o svojich chorobách,ale žije intenzívnym životom.Vždy si nájde nejakú prácu,či už s drevom alebo v záhrade.Má svoje záľuby a priateľov od 5 do 90 rokov.Napriek tomu že 2-3 krát do roka strávi niekoľko dní v nemocnici a berie každý deň za hrsť liekov,život ho baví a vie sa z neho tešiť.V poslednej dobe som sa ale začala staroby báť.Zistila som,že má aj inú podobu.Menej peknú a radostnú.
