Rozhodne ho pozná z praxe každý.Aktér číslo jedna je samosrdič,ktorý sa štartuje za banálnu blbosť.Obviňuje celý svet,vyuráža,naubližuje a nakoniec zistí,že pôvodcom problému je on sám.Že vám sa to ešte nestalo? A čo ten kľúč od auta.Nebolo ho tam,kde by mal byť.Ani náhradný.Čas plynie,nervozita narastá.Označíte za možného páchateľa každého kto za posledných 365 dní mal čo dočinenia s vaším približovadlom.Potom v zmätku a nervozite vysypete kabelku a to čo vypadlo z bočného vrecka len potichučku,opatrne a nenápadne schováte do dlane.K takému niečomu sa veľmi zle priznáva a sype sa popol na hlavu.Hotová katastrofa,ak si to niekto z dotknutých všimne a aplikuje príslovie na vás.Rozúri vás to do nepríčetnosti,z vinníka sa stáva žalobca.A dôvod sa vždy nájde,občas aj od veci,ale však to poznáte,najlepšia obrana je útok...alebo útek?Apropó,druhý kľúč nájdete vo vrecku bundy,ktorú ste nemali na sebe od jesene určite vtedy,keď ho nebudete vôbec potrebovať.
Vždy ma pobaví monológ môjho terajšieho šéfa,ktorý neustaále niečo hľadá a mrmle si pritom."Keby ste mi tu stále neupratovali,tak by som všetko poľahky našiel,ale kedže tu stále niekto musí vyvíjať iniciatívu/pozrie veľavravne ponad okuliare smerom ku mne/a musí mi upratovať stôl,samozrejme,že nemôžem potom nič nájsť."Úplne najlepšie na tom je,že jeho stôl vyzerá ako po výbuchu bomby a už týždne mu naň nikto okrem neho ani nesiahol. :-)
To uvedomovanie si,že ste niekoho označili a nie je to pravda/hanbíte sa sám pred sebou/,to priznanie si vlastnej viny je také ťažké/ako batoh kamenia na chrbte čo vás tlačí k zemi/ten pocit vlastnej tuposti,namyslenosti a neomylnosti/ako chrobák Truhlík z Ferda Mravca,ktorého nikto nemal rád./Samozrejme v prípade,že ešte máte chrbtovú kosť a nastavenému zrkadlu sa neobraciate chrbtom.
Už viete kto to bol.
Nemôže to urobiť nikto iný za vás,iba vy sám.Treba použiť vždy,ak ste zaťahovaný do niečoho,v čom ste nevinne a vinník sa očisťuje pred celým svetom na váš úkor.Alebo na úkor celého sveta.Zaručene to zaberá.Vyráža to dych,mnohí to nepochopia.Ak nepochopia,vysvetlite im,ako sa veci majú.A možno je dobre niekedy si to povedať aj sebe samému ako výstrahu.Ako varovanie,keď si kladiete otázky za neriešiteľné problémy.Možno ľahšie nájdete odpovede.
