Postupne to človek predýcha.Na internete pohľadá a prečíta všetkyčlánky týkajúce sa uvedenej tematiky.Snaží sa pochopiť ,aby samenej bál,ale nebojí sa menej aj keď verí,že stále platí "prezumpcianezhubnosti",kým to nemá čierne na bielom.Potom strávi jeden deň vnemocnici,kde mu odoberú vzorku a už zostáva len čakať na výsledok.Budeto dlhé čakanie.
Zrazu vás napádajú také veci,až vám z toho rozumpostojí.Čo som ešte nestihla?A snažíte sa všetko dohnať a dobehnúť.Mávôbec manžel prístup k môjmu účtu? Veci ktoré sa vám doteraz zdalinepodtatné,pretože život bežal plynule aj bez nich.
Čo ak sa nepreberiem po narkóze? Čo ak niekto niečo spacká?
Deňpred zákrokom som absolvovala predoperačné vyšetrenia.RTGpľúc,EKG,pohovor s anesteziológom o mojich prípadnýchalergiách,prekonaných chorobách atď.Žijem v malom meste kde skoro každýkaždého pozná.A každý s kým som sa stretla ma uistil,že to určite dobredopadne.Pri tejto takmer 100% istote,začínam pochybovať oopodstatnenosti a nutnosti samotného zákroku. Podstúpim ho lenpreto,aby som niečo nezanedbala,ak by náhodou...
Pochvaľujem sinarkózu.Je to úžasná vec.Všetci okolo vás sú milí,usmievajú sa/prečo byaj nie,veď ste zákazník za ktorého dostanú zaplatené/,človek zaspí vpohode a v príjemnom prostredí,preskočí určitý časový úsek,keď o ničomnevie a zobudí sa keď už je po všetkom.Točenie a bolesť hlavy,ktoráčasom pominie,je len malá daň za to ,že všetko sa udeje akoby mimo vás .
Keby sa tak ešte dalo v narkóze prežiť obdobie,kým príde výsledok z vyšetrenia odobratého materiálu!
