Pri pohľade na ktoréhokoľvek mužského člena našej rodiny spustilapanický rev a už vôbec nebolo vhodné ,aby sa jej niektorý z nichprihovoril.Môj otec to však nevzdával ,vedomý si toho že je deťmiobľúbený a vo všeobecnosti milovaný.No Sara bola tvrdý oriešok.Keď siju však nekúpil ani čokoládou,rôznymi opičkami a šašovinami, ktorébežne na deti platia ak si chcete získať ich priazeň,odtiahol porazenýk televízoru s dlhým nosom.
Keď sa kamarátka zberala na odchod,malá už oblečená vo vetrovke stála pri dverách a lúčili sa,zrazu siSára spomenula ,že sa ešte nepozdravila dedkovi.S údivom sme sivymenili pohľady.
"Tak utekaj"poslala ju mama.
Sára sarozbehla,ale vo dverách obývačky sa zasekla a ďalej ani krok!Lenhľadela na deda,lepšie povedané vykukovala spoza rohu a mlčala.Stálatam ako prikovaná.Až priateľke došla trpezlivosť a prísne ju napomenula.
"Tak sa už konečne pozdrav.Nemáš jazyk?"
Sára nepovedala nič,len vyplazila na dedka jazyk a spokojná odkráčala.
