S dcérou sa striedame pri mojej svokre ,ktorá je po amputácii nôhpripútaná na lôžko. Snažím sa ju opatrovať s pokorou a s vedomím, že ajja raz budem stará a možno ma tiež čaká niečo podobné.Uplietla som siale na seba bič.Tým,že som trpezlivá a chovám sa k nej láskavo,svokraodmieta každého iného okrem mňa.Keď pri nej nesedím ,nenaje sa.Keďže jediabetička hrozí hypoglykemický šok.A tak sa nechám citovo vydierať,abysom ju nemala na svedomí.
Popritomsa pokúšam zarobiť aj nejaké peniaze.Keď sa konečne začnem sústrediť naprácu,zazvoní telefón a dcéra mi oznámi,že sa pokazilo inzulínovépero alebo plienky pre babku nemajú vhodnú veľkosť.Nechám všetkotak a idem riešiť problém.Ešte nezabudne podotknúť,že keď už budem vtej lekárni mám jej kúpiť tehotenský test.Idem vyletieť z kože.Ešte toby nám tak teraz chýbalo!
Keď konečne prídem domov,kde očakávamoázu pokoja,nájdem kuchyňu ako po výbuchu sopky.Môj otec,ktorý s namižije v spoločnej domácnosti varil a piekol. Máme síce plné hrncedietnej stravy,ktorú som varila včera,to on však jesť nebude! Načo,veďje "len" po infarkte. Ocenenia typu"strava pre trestancov" alebo "či hochcem zabiť" si už nepripúšťam k telu a púšťam sa do upratovania nášhopríbytku.Trvá mi to presne hodinu odstrániť spúšť,ktorú vyrobil a on sama s úsmevom na tvári opýta ,prečo som taká nervózna.
SMSod syna mi pripomenie,že som mu nezaplatila internát a nejaké drobné najeho účet by ho tiež potešili.Cítim sa ako bankomat. Keď si eštepredstavím,že cez víkend pôjdeme spolu na nákup topánok a nohavíc,mámrovno po nálade.Nákupnú tortúru absolvujeme spolu len dva krát doroka,no vždy ma oberie o všetku energiu,pretože ho ako väčšinu mužovnakupovanie totálne otravuje a ja sa už len teším na ten deň keď matejto povinnosti zbaví jeho budúca žena.Všetko to, na čo ukážem ja, jehrozné,na čo ukáže on,za to ja nie som ochotná dať peniaze. A tak spolubojujeme,až nás z toho bolí oboch hlava.
Volá manžel.Nestihne prísť z práce načas.Mám vrátiťDVD do požičovne a vyzdvihnúť objednané.Ja, čo ich nikdy nepozerám!Aešte mám skočiť na poštu a vyzdvihnúť mu doporučenú zásielku,ak mi judajú...a ešte psi nemajú čo žrať,treba kúpiť granule...položila som,abyuž nebolo ďalšie ešte.Naložila som do práčky aj do hrncov a obehla somuvedené inštitúcie.Práčka práve doprala,hrnce dovarili,keď som savrátila.Vyvešala som a poslušne som sa postavila k žehliacejdoske.Unavená som zaspala pred polnocou,keď ma zobudiltelefón.Babka má skoro 40 stupňovú teplotu.Na pyžamo si navliekamtepláky a volám pohotovosť.
Na najbližší ostrov jepredsa len asi dosť ďaleko.Ale keby bola aspoň nejaká malá garzónka na odlahlom mieste alebo chalúpka,izbietka v horách, kdeby som si upratala len po sebe a v sebe,jedla by som len surovústravu,nemusela by som nič riešiť a za nikoho rozmýšľať,aspoň na párdní,veľmi by mi to pomohlo.
A možno ani nie.Ktovie či by som dokázala nemyslieť na to ,čo tí moji doma.
