Gizela

Obyčajné pracovné ráno.Varím si kávu,zapínam počítač.Klopanie na dvere.Vchádza žena s dievčatkom,môže mať tak 10 rokov.Ovládam sa,aby som si ju nezdvorilo neobzerala.Pekná tvárička by bola,keby nebola akosi zvláštne pretiahnutá,hlava sa mi zdá neprimerane veľká oproti telíčku,očká šikmé,posadené blízko seba.Pôsobí však jemne,nežne,nesmelo ako ranené vtáča.Krehučké telíčko sa schováva za matku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Matku posadím ku stolíku pre zákazníkov,dieťa k môjmu pracovnemu stolu.Po stole rozložím papiere a vyberám farebné ceruzky.Rozžiarené oči mi prezradia záujem.Dievčatko pohľadom hľadá matku,tási sadla tak aby videla na dcéru.Prikývne,že môže a dieťa berie do rúk ceruzky.

"Ako sa voláš?"Chcem nadviazať kontakt.Dievčatko neodpovedá,len sústredene čmára po papieri.

"Gizela"povie za ňu matka.

Venujem sa matke.Ona vysvetľuje svoje predstavy,ja jej vravím aké sú technické možnosti.Kreslíme,počítame.Dieťa mám za chrbtom a som z toho trochu nervózna,ale matka má situáciu pod kontrolou .Evidentne je zvyknutá nespúšťať svoje dieťa z očí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dohodneme sa,matka vstáva,vstávam ja,podáme si ruky.Otáčam sa.Dieťa zmizlo.Stolička je prázdna.Matka však nejaví žiadne známky znepokojenia.

Prídem ku stolu kde dievčatko predtým sedelo.Leží pod stolom na chrbáte,nohami si pridŕža popier zospodu o stolovú dosku,jednu farbičku má v ústach,druhou kreslí.Nádherné abstraktné obrazce,neuveriteľne veľa nakresleného za tak krátku dobu. 

"Viete,ona je iná"povie matka ospravedlňujúco.

"Ak chceš zatancujem ti." Prvá veta ktorú od nej počujem.Vylieza spod stola auž krúži po miestnosti ako baletka.Má krásne ladné pohyby,vznáša sa ako nadpozemská bytosť,ako víla na tenučkých nožičkách,až mám strach,že sa jej každú chvíľu zlomia.

SkryťVypnúť reklamu

"Máte nadané dieťa"otočím sa k matke,ktorá dcéru sleduje.Chcem jej urobiť radosť pochvalou,napriek tomu posmutnie,uvedomiac si krutú realitu. 

"Áno,krásne tancuje,kreslí,aj spieva,nevie si však zapamätať ako sa volá,ani kde býva.Nechápe prečo treba jesť,umývať sa a spať."

Všimnem si,že má plienky.Prezradí mi to nielen pohľad,ale aj zápach.

"Prepáčte,kde máte záchod,budeme ho musieť použiť."

 Odchádzajú,matka sa červená od hanby,Gizela mi veselo bezstarostne kýva na rozlúčku.

"Zasa prídeme,u teba je dobre,"volá ešte spoza dverí.

Myslím na to aký je život nespravodlivý.Tomuto dievčatku bolo na jednej strane nadmieru dopriate,na druhej strane kruto ubraté.Možno sa uplatní ako umelkyňa,no vždy bude musieť byť pri nej niekto,čo ju bude usmerňovať.

SkryťVypnúť reklamu

Asi pri jeho kolíske nestáli tie správne sudičky

Iveta Kožiaková

Iveta Kožiaková

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som naivná romantička krížená s racionálnou pragmatičkouhľadajúca aj v tom najväčšom darebákovi niečo dobré.Rada používam iróniu a sarkazmus,preto neberte všetko čo napíšem tak úplne vážne. Zoznam autorových rubrík:  ...ja som vám to hovorilapostrehypríbehúvahaúsmevy zo životato smutnejšie zo životakrutá realitafikciafejtónSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
INESS

INESS

107 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu