Akoby ľudia vytvárajúci tieto veldiela trpeli úchylkou,alebo fóbiou z hladkej čistej nepomaľovanej,alebo inak nepoznačenej plochy.Akoby pociťovali potrebu zanechať svoj podpis,označkovať ako to robia psi,vyryť stopu,zohyzdiť nepoškvrnené tým,čo tam nepatrí.
Nepoznám ľudí ktorí to robia,nemám sa koho opýtať čo ich k tomu vedie.Keby som poznala,natrela by som jeho šatstvo farbou,popísala nápismi jeho kožu.Keď sa mu to tak páči,nech to má.Nech priťahuje pozornosť ako tie steny,nech pociťuje ten odpor,aký vzbudzujú počmárané plochy v iných.Ak niekto z nich náhodou číta tento blog,nech si to vyskúša.
Ja viem,že steny necítia,ale cítia všetci tí čo okolo nich chodia a musia sa na to pozerať.Keby steny cítili,boli by to určite rovnako depresívne pocity,aké majú okolochodiaci.
Keby aspoň dážď,počas dňa vytrvalo,v rôznych intervaloch a intenzite sa opakujúci,mal tú moc a dokázal svojimi slzami zahladiť to,čo niekto svojou nerozvážnou nezodpovednosťou a bezohľadnosťou napáchal.Ten však nad tým iba bezmocne a vytrvalo celý deň plakal.
