Vážim si takýchto ľudí,že sa nespoliehajú len na pomoc štátu,ale sasami snažia.Ukazovala som ho môjmu šéfovi,keď prechádzal okolo.
"Tohotočloveka by sme mali zamestnať"podotkla som a opísala som mu ako hovidím každé ráno,bez vínimky tlačiť svoje ťažké bremeno.Spýtavo sa namňa pozrel a poznamenal:"
Nenarodil sa v tej správnej rodine."
Inúodpoveď som ani nečakala.Nebolo podstatné,že je to pracovitýčlovek,ktorý bez ohľadu na to či prší,sneží,alebo praží slnko,tlačítlačí svoju káru v rovnaký čas,každý deň.Nemal skrátka ten správnyrodokmeň. Ako pes, ktorý sa k nám pritúlal v práci do dvora a rozhodolsa ,že si nás adoptuje.Našiel si ubytovanie,nikomu nezavadzal,chlapci zdielne mu dávali zvyšky jedla a čistú vodu, on zato v noci strážilfirmu.Dokonalá symbióza. Šéf ho dal však zo dvora vyhnať.Bol to len"bastard".Kazil nám "imidž".Podľa šéfa to bol hlúpy pes.Taký hlúpy ,žesa vrátil späť skôr,ako človek ,ktorý ho odviezol autom 5 km od firmy atam ho vypustil.Už mu hrozilo,že ho utratia,keď sa nad ním zľutovalanaša upratovačka a odniesla ho na dedinu k otcovi,kde dodnesšťastne žije ,obklopený láskou domácich.
Hold,nie každý má takéšťastie.Ten malý cigáň s veľkou károu plnou železa sa rozhodnenenarodil pod šťastnou hviezdou,ale napriek tomu sa nevzdal a bojoval oprežitie a preto je mi sympatický,aj keď ja rómskych spoluobčanov veľminemusím,práve pre ich lenivosť.
