Predvianočná Viedeň bola nádherná.Vysvietená,jagavá,rozžiarená.Ako oči,ktoré ju obdivovali.Nebola zima,hoci bola..neboleli nohy,hoci boleli.Toľko silných vnemov,pocitov a zážitkov sa nedalo len tak stráviť ani opísať doma tým,ktorí tam ešte neboli.Obdivovali sme,očami hltali,nemo závideli občas s otvorenými ústami a spadnutou sánkou.
A nakupovali.Najmä lacnú elektroniku na Mexikoplatzi :-)
My s manželom ako mladí rodičia,sme najmä chceli kúpiť hračky na Vianoce pre naše dve deti.Niečo krásne,dopriať nielen deťom to,čo aj nám nebolo dopriate.Pre syna sme vybrali veľkú stavebnicu Lego,stredoveký hrad s padacími mostami a postavičkami bojovníkov a mali sme väčšiu radosť ako keby sme si kúpili niečo pre seba.Samozrejme,že sme na to minuli celý náš "prídel" šilingov a na vysnívaný domček pre babiky,pre našu dcérku nám už nevystalo.Bol skutočne nádherný,no dať za hračku v prepočte 2000 Sk,čo bola v tej dobe skoro celá manželova výplata,bolo nemysliteľné.
Po príchode domov som rozprávala mojim rodičom zážitky a smutná som sa zmienila aj o domčeku,ktorý sme si nemohli dovoliť.Otec,ktorého podobné taľafatky nezaujímali,počúval na pol ucha.Aspoň sa tak tváril.Neslôr som zistila,že počúval veľmi pozorne.
Z Lega bola pod stromčekom obrovská radosť a pre dcérku sme kúpili bábiku,z ktorej mala radosť,aj ked nebola rakúska.Najväčšie prekvapenie prišlo po večeri.Museli sme po tme čakať,so zatvorenými očami,kým otec doprostred miestnosti postavil svoj posledný darček a zasvietil.
Malá Zuzka výskala od radosti a tlieskala ručičkami.Pred nami stál asi meter vysoký domček pre bábiky,so špicatou strechou,štyrmi izbami,natretý na ružovo,so záclonkami na oblúkových oknách a s kobercami na podlahách.Nebol to ten drahý "barbinovský",ale vyrobený rukami môjho otca,podľa môjho opisu.Slzy sa mi tlačili do očí.
Chcel urobiť radosť vnučke a najmä mne,keď videl ako obdivne som hračku opisovala.Išiel do obchodu,kúpil preglejku,popílil..polepil..vyrezal..namaľoval.Suma sumárum,ako sa neskôr priznal za 150 Sk.
Cena prijateľná,radosť neopísateľná.
Hrávali sme sa s dcérou spolu,dlho,veľmi dlho.Lepili sme k sebe zápalkové škatulky,obalovali ich látkou,vyrábali kresielka a sedačky,z malých ponožiek sme strihali obtiahnuté sexi šaty pre bábiky :-)
Pomaly už pozerala za chlapcami,keď sme sťahovali domček z detskej izby do pivnice.A ani tam nezostal dlho.Putoval k priateľke,kde sa s ním hrá jej dcéra a ked začne pokukovať za chlapcami,presunieme ho zasa niekde inde.Zdá sa byť nezničiteľný.Poctivá robota.
