V bolesti človek prichádza na svet.Je to však bolesť zmiešaná s radosťou a tak kráčajú ruka v ruke celým životom."Není každý den posvícení"ako hovoria naši západní susedia.Moje ostatné dni však "posvícením" boli.Je to nádherný pocit,keď vám dieťa oznámi dátum svojej promócie.V tom nádhernom euforickom pocite,mi ako políčka na celuloidovom páse preskakujú sekvencie z jeho života.
Vidím ho ako malého chlapčeka v krátkych nohavičkách,s tak krivými nôžkami,že som neverila,že sa mu raz môžu vyrovnať.Písmeno O vystriedalo písmeno X a dodnes nepochopím,ako na tých krivuľkách dokázal tak rýchlo behať.
Kocky rozhádzané po izbe.Výchovne pôsobím a trvám na tom,aby ich pozbieral.Zatne sa a musela by som mu zlomiť kolená,aby ich zohol.Nasleduje výchovná na zadok a rev ako keď niekoho derú z kože.Bez kladného výsledku a ochoty ustúpiť. Použijem argument:"Bez práce nie sú koláče" a môj malý mudrlant po krátkom uvažovaní odpovie:"Ja koláče nemám rád."
Sedím u riaditeľky školy a hanbím sa.Môj syn v adolescentnm veku rozbil sklenenú vitrínu,sotiac do nej spolužiaka.Našťastie sa nik nezranil,ale počúvam výčitky,čo všetko sa mohlo stať.Vôbec sa necítim príjemne a brúsim si zuby aj pazúry ako mu to doma spočítam.Odzbrojí ma,ako vždy,pre neho logickým vysvetlením:"Mami ja som sa ťa musel zastať!!!On mi povedal,že som sukin syn!!!"
Keď chodil na strednú,bolela ma ruka od vypisovania ospravedlneniek,aby nedostal dvojku zo správania za neospravedlnené hodiny už v prvom ročníku.Kompenzovali sme to vysťahovaním počítača z jeho izby.Tie smutné psie oči čo na mňa vtedy robil si pamätám dodnes.Aj tú geniálnu vetu,ktorú som vysmolila na rodičovskom združení,v treťom ročníku,keď už v oblbovaní mňa a triednej učiteľky postúpil o level vyššie a dokázal si pozháňať ospravedlnenky od všetkých odborných lekárov v širokom ďalekom okolí .Na otázku profesorky,či má vážne zdravotné problémy,som nepripravená,vyzerajúc prekvapene a evidentne nevediac o ničom, zareagovala ako teľa:"Asi ma tým nechce zaťažovať !!!"
Asi som zlá matka,ale neverila som po tomto všetkom,že vôbec zmaturuje.Zmaturoval.Vtedy som bola na neho hrdá,že zabojoval a zvládol to.Keď podával prihlášky na vysokú školu,bola som tiež značne skeptická. Prekvapil ma však ďalší krát,keď si zbali batôžtek a pobral sa na skúšky.Sám,nepotreboval aby ho tam niekto odviezol,odprevadil,ako to robili moje kolegyne so svojimi deťmi.
Nikdy nepatril k najlepším študentom,lebo veľa vecí robí účelovo.Nie vždy sa nám podarí vychovať dieťa úplne podľa svojich predstáv,ale kto už je dnes dokonalý?Možno sa mu to niekedy v živote zíde,možno vypomstí.
Skončilo sa bezstarostné oddobie.Prestávam za neho odkladať kocky,žehliť problémy a ospravedlňovať neospravedlniteľné.Vidím pred sebou mladého,životaschopného muža,ktorému sa vyrovnali nohy a dúfam ,že sa mu tak ľahko nepokriví chrbtica. A teraz nemyslím na skoliózu,ani lordózu. Radosť s bolesťou ruka v ruke budú kráčať jeho životom.Ako inak,dobré so zlým chodí, len dúfam,/ako milujúca matka/že tá prvá menovaná bude mať navrch.Tak vykroč tou správnou nohou Juraj.
