Teraz uvediem veci na pravú mieru.Linda je sučka.Krásna hrdzavá dlhosrstá jazvečíčka.Má nádherné čokoládové oči a pohľad čo roztopí aj ľadovec.Dnes je to už skoro stará dáma,bude mať osem rokov.Táto nehoda sa jej stala v rannej mladosti v období rozpuku,keď mala sotva dva roky.Naštudovala som si potrebnú literatúru a očakávala som deň pôrodu.Kedže som presne nevedela termín počatia,informácia že psia "tehotnosť" trvá 9 týždňov mi bola prd platná.Urobila som odborný odhad a v kalendári som vyznačila deň "D" plus-mínus tri dni.Nakúpila som prepotrebné veci na asistovanie pri pôrode/septonex a nožničky/lebo som bola presvedčená,že ja budem tá,čo bude prestrihovať psiu vstupnú pásku do života.Zásobila som sa vitamínmi a výživnou stravou pre dojčiace suky a prežívala som to,ako keby som sa ja chystala rodiť.
Už týždeň pred očakávaným termínom bola v pohotovosti pripravená psia pôrodnica a ja som nervózne sledovala Lindu,kedy nadíde jej chvíľa.Malo sa to prejaviť nepokojom zvieraťa/vyčítané z múdrych kníh/.Psia matka to znášala statočne,možno aj preto,že som jej dosť často s výčitkami opakovala,či jej to bolo treba.
Keď už bola tlstučká ako prasiatko a moje prepočty v kalendári boli už niekoľkokrát poškrtané,konečne sa rozhodla,že už je načase priviesť na svet svoje prvé deti a zbytočne to neodďalovať.Poslušne sa nechala uložiť do improvizovanej pôrodnej sály-plytkej bedničky z dreva vystlanej handrami vo chvíli,keď sťahy maternice jasne dávali na javo,že pôrod sa začal.Po pár minútach,ubehlo ich možno 10-15,pre mňa boli nekonečne dlhé,uzrelo svetlo sveta prvé malé niečo.Obalené v blane,nie väčšie ako 10 cm,taký malý hnedý šúloček,vypadlo to z Lindy.Chystala som sa pomáhať,no ona ako profesionálna matka,s neomylným zvieracím inštinktom presne vedela čo má robiť.Mláďa vyslobodila z blany,prehryzla pupočnú šnúru,dieťa si vyoblizovala,očistila,premasírovala jazykom a zasunula pod seba do tepla.Potom oddychovala,naberala sily na ďalší útok.Prišiel po 20-30 minútach a tak v pravidelných intervaloch prišli na svet štyri krásne šteniatka.Napriek tomu,že boli nechcené a otec neznámy,boli prekrásne.Akékoľvek mláďa je nádherné.Nemyslím hneď po narodení,ale po 10 dňoch keď sa mu už rozlepia očká a začne sa pomaličky batoliť okolo matky,hltavo pije a rovnako rýchlo zaspáva,unavené jedením.
Boli traja psíci a jedna sučka.Ich pôvodca musel byť pekný pes,lebo aj deti sa vydarili.O psíkov bol taký záujem,že by si ich noví majitelia boli najradšej zobrali ešte od kojacej matky.Sučku sa rozhodol nechať môj čerstvo zaľúbený syn a s priateľkou sa o ňu starali ako o svoje dieťatko.Za chvíľu :-).
A tak nám k Linde pribudla aj Saša.
