Mohlo to byť celkom pekné ráno keby:chodníky neboli ako sklo,mráz sa nedral pod kožu a keby na rohu ulice neležala mŕtva mačka.Vychádzajúce slnko by mohlo časom vyriešiť prvé dva problémy,no akokoľvek intenzívne by bolo svietilo,úbohú mačku by to už k životu neprebralo.Ležala tam akoby spala,na boku,len bola o trochu ploskejšia ako si ju pamätal.A pamätal si ju dobre.Bola to totižto jeho mačka.V prvom momente je to prenikavý smútok,ktorý paralyzuje myseľ a ženie človeka preč a obranný mechanizmus v mozgu sa snaží vymazať videné.Realita sa však nedá deletovať a tak po príchode domov a po predýchaní počiatočného šoku začal triezvo uvažovať .
Musíš ju odprať,deti pôjdu do školy,nesmú ju tam uvidieť.Povie im to neskôr.Alebo nepovie vôbec.Ľahšie sa zmieria s tým,že sa stratila,ako že zomrela.Vyzbrojený rukavicami dokráčal k nebohej a odhodil ju do priekopy pri ceste,kde zmizla vo vysokej suchej tráve.
Natierajúc deťom rohlíky na desiatu,stále myslel na to úbohé mača.Nemal ju tam len tak hodiť,tak potupne,do priekopy.Mal ju odniesť aspoň niekde k rieke a tam položiť do kríkov,prikryť trávou.Bola predsa jeho miláčik a on ju len tak pohodil,akoby zrazu keď už nie je živá pre neho nič neznamenala.Toto si ešte zaslúži,aby pre ňu urobil.
Tentoraz k rukaviciam pribudlo aj igelitové vrece.Odniesol ju k rieke,uložil na dôstojné miesto a dokonca sa za ňu aj pomodlil.Odpočívaj v pokoji v tvojom mačacom nebi milá Sára.
Deti vystrojil do školy a uvaril si kávu.Mal by sa osprchovať a pobrať sa do práce.Ale akosi sa mu nechcelo.Prečo tú mizernú mačku rovno nepochoval v záhrade? Však bola ako člen rodiny.Rozhodol sa.Vráti sa k rieke a prenesie ju domov.Tak kde roky žila,tam bude aj spočívať.
Bolo by to úplne jednoduché,keby vonku nebolo mínus desať stupňov a zem tvrdá ako betón.Lopata nemala šancu,dokonca ani krompáč. Čas ho začal tlačiť.Nedal si ani Mentos a v hlave mu skrsol nápad.Nanosil na kopu konáre čo ponachádzal v záhrade a snažil sa ich podpáliť.Bez úspechu.Polial kopu benzínom a podpálil.Vatru by mu mohol závidieť aj Jánošík.Zem povolila síce len trochu,ale s vypätím všetkých síl sa mu podarilo vykopať plytký hrobček.Iskry fřkali spod krompáča a pot sa mu lial z čela potokom. S pietou uložil mačku na posledný odpočinok,posledný krát na nej spočinul pohľadom a navŕšil na nej tenkú vrstvu zeminy.Pevne veril,že psi ju nezacítia a nevyhrabú.
Špinavý,spotený,smrdiaci dymom a unavený sa dopotácal do domu a neskutočne sa tešil na sprchu. Poskakujúc na jednej nohe si vyzliekal špinavé nohavice.Cez veľké terasové okno hľadel do záhrady na čerstvý malý hrobček.Kútikom oka zachytil pohyb na terase..jedna nohavica oblečená a druhá mimo a poloha míma,ustrnul v nemom úžase.Pred okno sa posadila jeho milovaná mačka Sára,labkou škrabla po skle,ako to robila vždy keď bola hladná,bolo jej zima,alebo sa len chcela pomaznať.Tá Sára,ktorú práve prácne pochoval a pozeral sa na jej hrob.Nebolo pochýb,že je to ona.Nevýslovná radosť zaplavila jeho dušu a vôbec mu nevadilo,že práve pochoval cudziu mačku.
