Najkrajšia, krásna, pekná ...

Zabehávam sa v cestovaní MHD. „Keď poviem, že nemôžeš mi požičať pero je to isté ako môžeš mi požičať pero?“ mudruje v autobuse malý chlapček. Jeho rodičia mu prívetivo odpovedajú na jeho otázky. Aké pekné. Vedľa mňa sa uvoľňuje miesto na sedenie. Chlapček si vedľa mňa sadá. Púšťa sa mi z nosa krv a vyzerám ako po zápase s Mike Tysonom. „Filipko, postav sa a nepozeraj sa!“ ťahajúc za rukáv presviedča dieťa jeho matka. Zašpinil som už aj poslednú servítku. Pripadám si ako Tom Cruize vo filme Collateral zomierajúci v metre. Nik si ho nevšimol.Vonku ku večeru prší a Technopol nie je nejako očarujúci. Sprcha je však SUPER.