Jaroslav Krafka
My a naši hi-tech potomkovia
Čím je náš svet modernejší, tým je zraniteľnejší. Keby sme ešte stále používali sviečky, boli by sme nezávislí a bolo by nás asi viac.
Práve sa presťahoval do hlavného mesta a POMALY sa zapája do tvorby HDP :) Zoznam autorových rubrík: Svet okolo mňa, Hi-tech, Nezaradené

Čím je náš svet modernejší, tým je zraniteľnejší. Keby sme ešte stále používali sviečky, boli by sme nezávislí a bolo by nás asi viac.

Keď mi niekto chce posielat hromadne „srandičky“, vždy mu nadiktujem adresu, ktorú si často nekotnrolujem. Samo ma však našiel a požiadal ma napísať moje štyri veci. Pochodeň sa nesmie len tak zahodiť. Tento príspevok hádam bude mojim druhým nadýchnutím v písaní blogov. Tak nech mi Pravidlá slovenského pravopisu pomáhajú.

Nie som dokonalý a nemal by som teda súdiť iných, ale čo je veľa to je veľa.

Apeninský polostrov bol kolískou nového spoločenského zriadenia a dodnes inšpiruje svojou kultúrou. Od zániku Rímskej ríše pretieklo veľa vody v rieke Tiber a napriek tomu nachádzame spojení so súčasnou dobou na každom kroku. Spoločnosť sa vtedy delila na triedy a preto nemôžeme nasledujúce riadky aplikovať na všetkých obyvateľov. Pokúsime sa aspoň letmo nahliadnuť za dvere starovekej kuchyne.

Ak ste televízny maniak a za žiadnych okolností nemôžete vynechať svoju obľúbenú reláciu alebo seriál, výhody videa poznáte dokonale.

Ponúkam niekolko myšlienok a postrehov z môjho dnešného kvázi pracovného pohovoru. Jeden by neveril, čo všetko je možné. Skopíroval som ho z debaty s mojou priateľkou Stankou cez ICQ.

„Deti len v spoločnosti dospelých môžu do kupoli ísť, ale len tie, ktoré nemajú trému z výšky“

Nemám televízor, nesledujem ho a vôbec to neľutujem. Mánia okolo Superstar sa v jej vrcholoch dostávala všade. Do novín, časopisov, rádií. Dokonca aj keď som otvoril skriňu - bola všade. Dotkla sa aj mňa.

K celej tej hrôze, mám dnes meniny. Desím sa septembra, vtedy som sa narodil. Niečo hrozné

Nedávno som sa zamestnal na plný úväzok. Už to nie je len práca popri škole, na ktorú sa budem môcť len tak vybodnúť. Majú o mne všetky „iniciále“. Musím sa živiť sám. Je to dosť zvláštne, ale PRÁCOU.

Bielo-zelené autíčka a vedľa nich ujovia a tety v novučičkej reflexnej vestičke a mávadielkom v ručičke. Pozor, pozor – natrafili sme na policajnú hliadku. Ale koľko sa ich zrazu vyrojilo na tých naších cestách. Aha, tuto stoja pred mostom. A tamto, vidíš ich, pred neprehľadnou zákrutou,... Najviac ma však zaujíma, kde sú všetky hliadky keď Jastrab nebdie nad bezpečnosťou na našich cestách, čo robia ujovia a tety v reflexných vestách v ostatných dňoch? Bdejú?

Páči sa mi tu. Z okna môjho príbytku vidím Technopol, ktorý je najkrajší s pozadím červenej oblohy. Krajší je však pocit večernej sprchy po upachtenom dni, pretože v meste je, na tatranca, pekne teplo.

Počas mojich stredoškolských štúdií som bol členom divadelného súboru Nontropo. Okrem rôznych jazykových cvičení sme sa navzájom spoznávali. Na javisku bolo veľmi dôležité, aby sme sa navzájom dobre poznali, aby ma na doskách počas predstavenia prvýkrát neprekvapilo, že Zuzka má veľké uši, či Milan jedno plece vyššie ako to druhé.

Ako žiačik základnej školy som musel poznať hlavné mestá väčšiny krajín sveta. Ulambátar je hlavným mestom Mongolska a Canberra Austrálie. Kto to nevedel, bol hnilé vajce, ktoré nadávalo, že sa musí učiť nepotrebné veci a dlho sedieť v škole od nonfurt do nonfurt.