Plná čiara

Sediac na terase v krátkych nohaviciach zízať na rumunské, nemecké a slovenské výhliadkove lode plaviace sa oboma smermi toku Dunaja. V krbe plápolá ohník a na ražni sa vo voňavom dyme bukového dreva opeká kuracinka. Naložená v horčično-pivnom páci. Hmm. Len keby tých komárov nebolo toľko. Asi ich poslali z Komárna. Nevadí. Nič nie je dokonalé. Kedysi sa do kobercov spravil „účelový“ kaz – aby neboli dokonalé. Dokonalý mohol byť len Boh.
„Dobrý deň,“ vstupujem do rodinného domu prerobeného na potraviny. Áno, bol som poverený raňajším nákupom. Ujo sa na mňa usmeje a s prízvukom mi odzraví a vyzvedá, čo si prajem. „Chlebík? Keď vadiť nebude, len krájaný mám.“ V zadnom pravom rohu predajne sú naukladané minerálky. Beriem do náručia štyri fľaše. „Nie! Ja to budem odniesť k pokladni,“ presvieča ma milý ujo predavač. Dnešný hektický človek by povedal „WOW“ Obchodníci, choďte sa učiť starostlivosti o zákazníka do dedinky Radvaň – 25 km od Komárna smerom na Štúrovo.
Výlet do Ostrihomu bol super. Ako hovorí môj kamarát Maker: „Plná čiara.“ V spisovnej podobe jazyka – skvelé, super, nemá chybu,... Kto nevidel, šup ho urobiť si výlet cez most Márie Valérie. V bazilike odporúčam čítať všetky tabuľe. Určite vám ostane v pamäti táto: „Deti len v spoločnosti dospelých môžu do kupoli ísť, ale len tie, ktoré nemajú trému z výšky“
Milujem víkendy. Nerobiť nič, len žiť v harmónii s prírodou. Peťova chata v Radvaňi robí s každým divy.