Iné ticho

Aké iné ticho môže byť okrem ticha?!, poviete si. Tiež som nad tým rozmýšľal. Ak si prečítate môj článok, isto mi dáte za pravdu, ba nielen to, aj vy nájdete tých svojich pár druhov ticha.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
ako to vlastne je...?
ako to vlastne je...? 

Dlho som nevedel nájsť spojivo medzi dvomi zážitkami, ktoré ma zaujali práve tak svojou nevšednosťou ako svojou nevyhnutnosťou. Spojivom sa mi stalo spomínané „iné“ ticho, ktoré pri nich nastalo. Bežný smrteľník ho zažije veľa krát za život, ale ani tak si ho nemusí všimnúť. Pretože nejde o ticho v pravom zmysle slova; akože nikto nekričí, psi neštekajú, vŕtačky nevŕtajú; ale o ticho, do ktorého sa ponárate uprostred najväčšieho ruchu.Veď či nie je nevyhnutné zachovať čo najväčšie ticho povedzme na záchode, za dverami čakárne plnej nedočkavých pacientov bez slova striehnucich na každé dvere, ktoré sa otvoria, kde práve vykonávate veľkú potrebu? Dá sa to vôbec? Mne sa to podarilo.Jedno ráno som čakal u doktora, keď tu zrazu vyšiel z ambulancie a vyhlásil, že sa vráti až za polhodinu. Dobre, hovorím si. Aj tak som ešte dnes neučinil zadosť všetkým telesným potrebám... Musím povedať, že záchod ma svojou polohou prekvapil. Bol totiž ukrytý za tromi dverami. Prvé dvere-predsieňka, druhé dvere-umyvárka a za tretími konečne tak prepotrebný monopost pre mužov. Izbičky to boli malé. V domnení, že ma nikto nemôže počuť, som si pustil Mariku Gombitovú z mobilu. V tom sa začal niekto ku mne dobíjať. Polohlasne som zvolal: „Obsadené!“ Muž v umyvárke však neprestával prešľapovať na mieste, až nakoniec zahlásil: “Predsa sa tu nepoštím...“ Keď vykonal, čo bolo treba, opláchol umývadlo; mimochodom s vodou z vodovodného kohútika bez rúrky, lebo ju niekto doma potreboval, a v obchode by si musel aj tak kúpiť celú batériu, tam totižto potrebujú zarobiť, nebudú predsa predávať len náhradné diely, alebo práve preto nebudú predávať náhradné diely; som si uvedomil to ticho, ktoré ma obklopilo a neprestávalo obklopovať, až kým som nevyšiel zo záchodu a nevstúpil do čakárne, kde sa všetky tváre s malým, no nie zlomyseľným úškrnkom, na zlomok sekundy upreli na mňa. Odpovedal som im pohľadom človeka po dobre vykonanej práci.To druhé ticho by sme mohli nazvať aj tichom – „radšej budem ticho“. Dá sa zažiť na mnohých miestach. Napríklad v zahraničí.Keďže sa chcem prihlásiť na zvukársky kurz do Viedne, išiel som sa najprv osobne pospytovať na podmienky. Cestoval som s bratom. Už na hraniciach, a čím ďalej tým viac, začalo vo vlaku pribúdať cudzej reči. Čím viac jej pribúdalo, tým viac som pociťoval ticho „radšej budem ticho“. Keď som vystúpil vo Viedni a pokračoval v ceste sám, ponoril som sa doňho úplne. Nepodarilo sa mi z neho vykĺznuť ani pri niekoľkých mojou lámanou nemčinou vedených rozhovoroch. Až keď som opätovne vystúpil z vlaku na hlavnej stanici v Bratislave, som si uvedomil ten rozdiel a význam reči pre človeka.Jedno mi však vŕta v hlave; nebolo aj jedno aj druhé ticho, tichom iba zdanlivo? Nebolo to iba prázdno, ktoré sa v človeku rozhostí v nepríjemnej situácii a on má zrazu pocit, že ho musí niečím zaplniť, čo v podstate aj musí, aby nezostalo ticho prázdne? Nemyslím si. Každé ticho má svoj význam. Neverím na trápne ticho. Radšej sa mu vyhýbam.Ak vás moje zamyslenie oslovilo, napíšte mi. Často sa práve z článkov zdanlivo o ničom, rodia diskusie o všeličom...

Martin Krajmer

Martin Krajmer

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mám rád aj komplikácie... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu