Slovensko - turistická veľmoc?
Neviem, kde autor našiel túto špekulatívnu formuláciu, ale som presvedčená, že až takúto premrštenú snahu nemala doteraz žiadna slovenská vláda. Dlhé roky sme sa prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch držali celkom elegantného bonmontu: Slovensko - malá krajina s veľkým srdcom. Že je činnosť tejto agentúry v posledných rokoch akási „prechladnutá", to je už materiál na iný článok.
Žiadneho odborníka zo segmentu cestovného ruchu som nepočula rozprávať o slovenských ambíciách pre masovú turistiku rakúskeho, španielskeho alebo iné typu. A už vôbec sa nezakladá na pravde, že kvalitný cestovný ruch si vyžaduje more, dobré lyžovanie alebo metropolu osvedčeného cvengu. Chce to jediné: skutočne kvalitný a umný marketing tej-ktorej krajiny; o tom som presvedčená nielen ja, ale marketingoví odborníci na celom svete.
Ako príklad uvádzam Maďarsko, kde nemajú more, ani lyžiarske terény a Budapešť je síce krásne veľkomesto, ale zahraniční turisti do Maďarska v poslednom čase celkom určite nechodia iba kvôli Budapešti.
Poviem vám, kvôli čomu tam napr. chodia Fíni. Niekoľko lietadiel týždenne je prepravovaných z Helsínk do Budapešti vďaka premyslenej maďarskej propagácii cestovného ruchu z dôvodu tzv. kulinárskej turistiky. Preložené do zrozumiteľného jazyka: fínski turisti sa chodia do Maďarska kvalitne najesť, napiť a pookriať na duši takýmto spôsobom - a verte mi, že za tieto služby prejavujú Maďarom velikánsku spokojnosť!
Citlivý turizmus?
Odborníci a pravidelní pozorovatelia nášho cestovného ruchu si uvedomujú, že tento segment ešte veľmi dlho nemôže byť prioritným (kľúčovým) odvetvím na Slovensku.
Opäť som sa od autora D.Š. dozvedela zaujímavú vec: „Turizmus je veľmi citlivý na výkyvy svetovej ekonomiky... prvé, na čom sa šetrí, sú práve zahraničné dovolenky."
Nedokážem posúdiť, podľa akých odborných prameňov sa dostal k záveru, že súčasná svetová ekonomika sa nachádza v etape recesie. Myslím si, že opak je pravdou - ale túto tému nebudem príliš rozoberať, na to máme dostatok erudovaných ekonomických analytikov.
Vyvraciam aj ďalší z autorových názorov: premyslená orientácia slovenskej ekonomiky i na cestovný ruch - by jej nemohla absolútne ublížiť, skôr naopak.
Spletanie autorovho „proti" slovenskej orientácii na turizmus so zavádzaním nových technológií a investícií do infraštruktúry, zvyšovaním kvalifikácie a zručnosti - táto problematika nesúvisí skutočne iba s rozvojom cestovného ruchu, ale komplexne s celou našou ekonomikou.
Keď si totiž v krátkom čase nedobudujeme cesty a diaľnice, tak zahraničné investície do akéhokoľvek odvetvia sa nám možno práve z tohto dôvodu vyhnú veľkým oblúkom.
Nemienim s autorom polemizovať ani o dôležitosti segmentu cestovného ruchu v iných krajinách, ktoré sa vraj vydali inou cestou. Za posledných desať rokov som sa totiž zúčastnila na mnohých odborných seminároch a konferenciách medzinárodného významu, kde nám napr. práve Holanďania, Francúzi alebo Angličania rozprávali o význame cestovného ruchu pre ich krajinu, ako zvýhodňujú podnikateľov v tejto oblasti... Asi by mu za podobné kacírske názory, aké uviedol v predmetnom článku, ako aj podsúvanie inej ekonomickej orientácie neboli vďační v žiadnej z týchto krajín.
Ako medzi bohatých?
Slovenská republika je veľmi krátke obdobie členom Európskej únie a nie je tomu ešte ani 20 rokov, čo sa vymanila v rámci spoločného Československa z područia socializmu. Prechod na trhový systém hospodárstva - to je predsa namáhavý beh na dlhé trate! Hoci sme za posledných desať rokov - síce často aj dosť bolestne - ale vďaka relatívne progresívnemu riadeniu našej krajiny - poskočili o riadny kus vpred, ani najväčší ekonomickí mágovia u nás nemajú odvahu vykrikovať do sveta, že Slovensko má ambíciu zaradiť sa medzi najbohatšie alebo najvyspelejšie krajiny na našej planéte - a to v krátkom časovom horizonte.
Resumé
Vedomostná spoločnosť, ako si to D.Š. vo svojom článku predstavuje, by nás mala doviesť hypoteticky azda až do neba. Vedomostná spoločnosť by však podľa môjho názoru mala rozvíjať svoje teórie v praxi tak, aby poskytla našim obyvateľom prijateľné množstvo pracovných príležitostí za celkom slušnú mzdu - aj pre perspektívny turizmus.
Pred dvoma dňami som sa vrátila z Turčianskych Teplíc, Banskej Bystrice, Vyhní a okolia, kde som žasla nad zanietenosťou slovenských veľkých, stredných, ale i drobných podnikateľov, ktorí robia všetko preto, aby na Slovensko prišlo čo najviac turistov. Kde? Nuž predsa do slovenských kúpeľov, užívať si agroturistiku, vidiecku, poznávaciu, historickú, adrenalínovú a možno raz aj kulinársku turistiku.
Na vlastné oči som sa presvedčila, ako napr. Ing. Zuzka Ďurinová - útle žieňa, ale zároveň odhodlaná i razantná odborníčka a nekompromisná šéfka v segmente cestovného ruchu využíva ako generálna riaditeľka Kúpeľov v Turčianskych Tepliciach každú príležitosť na ich zveľadenie a ozaj nič neponechá náhode. Po tejto skúsenosti som si v duchu povedala, že sa o slovenský cestovný ruch nemusíme až tak veľmi obávať. To isté platí aj o mnohých hoteliéroch, ubytovateľoch, konzultantoch a odborníkoch, ktorí vlievajú nielen nádej, ale najmä celé neexistujúce slovenské more - do nových, progresívnych poznatkov, a to prostredníctvom vzdelávania pre podnikateľov, ktorí sa chcú uplatniť v oblasti cestovného ruchu. Pravdaže, privítali by sme už konečne i jeho dôstojnejšiu „strechu", akou je iba akýsi odbor na ministerstve. Dúfam, že Národný úrad pre cestovný ruch nebude iba večnou hudbou budúcnosti. Verte mi, na Slovensku je mnoho odhodlaných slovenských odborníkov i z radov opozície, ktorí by s jeho koncepciou súčasnej vládnej garnitúre radi pomohli.
Takže sa, vážený D.Š. spamätajte a držte sa svojho povolania. Mojou ambíciou tiež nie je napísať zákonník práce ani učebnicu dejepisu, ale ako ekonomická novinárka, ktorá sa už veľmi dlho venuje cestovného ruchu - nenechám na túto perspektívnu oblasť nikoho pľuvať a podceňovať ho. Váš pesimistický názor, ktorý vyznieva ako umieračik pre slovenský turizmus, si totiž nezaslúži nikto z množstva obetavých ľudí, ktorí v cestovnom ruchu na Slovensku pracujú.
