Milujem divadlo, hudbu, operu, operetu, muzikály. Lepší pocit mám však z komornejšieho prostredia - ale to je už asi dlhodobá sila zvyku. Vždy, najmä za bývalého režimu mi dosť vadili obrovské masy ľudí pospolu. Zrejme som si tento mindrák pred velikánskymi ľudskými davmi vypestovala aj z prvomájových totalitných sprievodov. Vždy som tam mala totiž pocit, že keby sa náhodou dačo prihodilo - tak by ma udupali alebo by som sa mohla od strachu vari aj pocikať; nuž a keby sa v dajakej velikánskej miestnosti zasa pokazila klimatizácia, tak by som mohla dostať astmatický záchvat a nikto by mi nepomohol. Takže viac ako dve tisícové hľadisko ma azda z tohto dôvodu vôbec nenadchlo.
Neohúril ma však dajako úžasne ani samotný muzikál. Áno, spevácke i herecké výkony v ňom boli celkom slušné. Rada som si vypočula známe evergreeny, ktoré naplno impozantne hučali v celej sále.
Po desiatich minútach som si však nevdojak začala predstavovať, ako netradične a úžasne by zvládol takúto choreografiu náš tanečný mág Janko Ďurovčík s režisérskou taktovkou neprekonateľného Jožka Bednárika... A verte mi, že týmto mojím snovým mámením sa ozaj nemienim kúpať v dajakých trápnych šovinistických ciťákoch. Napodiv, podobne na prvé mama-miovské dojmy reagovali cez prestávku i moje zlaté Katarínky - tanca znalá dcérka a muzikály milujúca sestrička. Dokonca aj vedľa sediace neznáme dámy si šepotali tento istý poznatok.
Takže nie je iba pravda odveká, že šaty robia človeka - ale celý Mamma mia cirkus bol a je o excelentne zvládnutých marketingových „guliach" - ako by to povedal - a celkom oprávnene Janko Ďurovčík. Som však rada, že záver bol strhujúci a slovenské obecenstvo viac ako vďačné. Vyzeralo to síce, ako keby sa pridávali pesničky navyše, ale prvoplánovo tam boli celkom určite zopakované nesmrteľné hity dômyselne zakomponované.
Horší už bol odjazd z parkoviska. V tomto prípade mnohým Slovákom - najmä s veľkými autami a vulgárnymi gestami - ohľaduplnosť a najmä slušnosť veľa nehovorí. Naše malé autíčko sa napríklad snažilo zlikvidovať dunajskostredské megafáro a jeho pasažieri nejapne na nás vykrikovali ešte asi 20 minút.
Musím však pochváliť organizáciu áut pri výjazde, kde o pol jedenástej v noci riadili zhustenú dopravu bratislavskí policajti. Vďaka, fakt nám to padlo viac ako dobre, lebo sme sa takto dostali domov aspoň o pol hodinu skôr!
(snímky prevzaté z internetu)
