Keby sme nemali doma drobného jazvečíka s nevyspytateľnou povahou, tak by som nezainteresovane povedala - chudák maličký palácový. Ibaže títo naši psí drobci nemajú povahu človeka - ale psa. Aj v tomto prípade to tak bolo. Malý palácový nezbedník bez vôdzky, ktorého majiteľka bezstarostne klebetila s inou paňou, začal otravovať do veľkého bojového havkáča - ktorého si majiteľka síce viedla na vôdzke, ale nemal náhubok. Veľký zlý havino si ho dlho nevšímal, ale keď už toľko dobiedzal - rafol ho. Pre neho však bola palácová rasa jednoducho psia jednohubka, ktorá mu ostala trčať v papuli. V tej chvíli sa začal niekoľkominútový psí horor.
Maličký havino neskutočne kňučal v papuli bojového rotvailera. Vtedy sa spamätali nielen ich majiteľky, ale aj okoloidúci a dokonca i sediaci v blízkych kaviarňach.
„Pomoc, roztrhá ho," kričala hysterická majiteľka palácového krásavca.
Nič nepomohlo, ani dohováranie staršej majiteľky naštvaného psa - ktorý dostal kŕč a držal malého nešťastníka v hube. Odkiaľsi pribehol chlap a kopol rotvailera do chrbta. Nič. Z reštaurácie pribehol druhý a nalial na neho veľký krígeľ vody. Nič. Ďalší kopanec. Nič.
Majiteľka rotvailera ostala stáť ako soľný stĺp a keby boli jej psa zabili, neviem, či by bola zareagovala - lebo bola tiež celá bez seba. Tá druhá dostala šok, sadla si na studený chodník a zúfalo nariekala spolu so svojim kvíliacim miláčikom. Ktosi jej v rýchlosti priniesol z kaviarne stoličku, aby neprechladla. Odrazu maličký psík prestal vyť a odkväcol v rotvailerovej tlame. To rozčertilo ďalšieho svalovca a kopol bojového havkáča do hlavy. Konečne sa uvoľnil jeho hryzací kŕč. Z tlamy mu vypadol dokrvavený havinko - a na nemý úžas okoloidúcich sa o dve sekundy zdvihol a krivkajúc odkráčal k svojej majiteľke. Tá nechcela veriť svojim očiam - a mnohí ďalší tiež nie.
Záver: Každý pochopí, že vinníkov v tejto psej príhode bolo niekoľko. Jednoznačne však nimi boli najmä majiteľky psov. Som zvedavá, čo by sa stalo, keby za veľkým havkáčom pobehovalo dieťa a ostalo by v zuboch bojového psa. Lebo v tejto chvíli zrejme ochranári zvierat nadávajú na neľudskosť ľudí, ktorí kopali do rotvailera. Svojím spôsobom ho bolo fakt ľúto aj mne, lebo keď som si predstavila, že by to bol môj pes - asi by mi to srdce utrhlo. Lenže ja by som si bojovú rasu nikdy nekúpila - a hypoteticky keby - tak by som ho vodila vonku iba s náhubkom. Videla som totiž podobnú udalosť pred niekoľkými rokmi s maličkým dievčatkom - a veru to bolo dosť drastické. Majiteľka bojového psa, ktorá býva neďaleko nás, ho mala síce na vôdzke - ale bez náhubku. Dievčatko muselo ísť do nemocnice, pes k veterinárovi, majiteľka a rodičia dievčatka sa naťahovali ešte dlho o bolestné. Odvtedy už moja známa so svojim bojovým psom bez náhubku nespraví ani krok.
Poučenie: Majitelia, dávajte si pozor na svojich psov - a my ostatní - pozor na seba a našich najbližších...
Ilustračné foto: internet
