Dlho som nevedela, čože sa to na bratislavskom Interštadióne každý piatok okolo poludnia deje. Z okna obývačky som videla, že tam od rána putujú najprv autobusy s poľskými a ukrajinskými poznávacími značkami, potom autá i dodávky, ale aj ľudia s obrovskými taškami. Až mi jedného dňa susedka s nadšením povedala, že sa tam koná chýrna piatková burza, na ktorej sa dá kúpiť všeličo, a to doslova od výmyslu sveta.
Domnievala som sa, že je to čosi ako Miletička, ale veľmi som sa mýlila, to mi verte. Veľká časť burzy je fakt obložená - podľa dakoho nepotrebnými haraburdami. Ale niekomu sa môže zísť aj takýto tovar. Nechápem síce, prečo tam niektorí vozia na predaj úplne nový nábytok, ale možno je to zvláštny marketingový ťah...
Pravdaže, je tam všelikto s kdečím. Zoznámila som sa tam napríklad so sympatickým „burzovým maklérom" zo Šurian, ktorý mi zohnal krásne lampičky do spálne zo začiatku 20. storočia. Kto má rád starožitnosti, určite si u neho alebo iných predajcov nájde nevšedný úlovok do interiéru, exteriéru alebo aj na chalupu - občas až z 18. storočia.
Ďalšia rázovitá rodinka z Dunajskej Stredy skupuje iné „burzové akcie" - povalové pozostalosti azda z celého Žitného ostrova. Tam som objavila originálne obrazy známych maliarov ešte z bývalého Rakúsko-Uhorska, ikony, sošky, ale aj obrovské sochy a vzácny porcelán.

Občas tam však chodia starenky a starčekovia, ktorých mi je veľmi ľúto, lebo po troške rozpredávajú svoj majetok, aby mali na nedoplatky nájomného, elektriny alebo stočného. Keby ste potrebovali ako darček originálnu obedovú súpravu, vyrezávané krucifixy, sošky anjelikov a iné roztomilé starožitnosti, od týchto starých ľudí sa k nim občas dostanete za veľmi priaznivé sumy - a zároveň im pomôžete.
Pravdaže, Interburza je ideálnym prostredím pre zberateľov (ale i zlodejov!), čo vám potvrdia mnohí návštevníci. Mince, bankovky, vyznamenania, staré knižky, ešte staršie hudobné nástroje, hodinky, vojenské roztodivnosti...
Počas príjemnej prechádzky na takmer kilometrovom chodníkovom okruhu, okolo ktorého rastie štyridsaťročná zeleň objavíte tony odevov, obuvi a iných doplnkov pre dospelých, deti i kutilov, a to od Slovákov i rómskych spoluobčanov, Čechov, Rusov, Ukrajincov, Číňanov, Vietnamcov, Maďarov, často aj od Poliakov a sprostredkovanie dokonca aj celkom zaujímavý tovar z Turecka. Moja dcéra tvrdí, že tričká a tielka z burzy konkurujú často predraženému Polusu. Môjmu synovi zasa nevadia burzové texasky a kraťasy, no a manžel nepohrdne športovými košeľami, ktoré mu obdivujú kolegyne. Niekedy sa vraj dajú porovnať s tými, ktoré mu občas vozí dcérka z Londýna. J
Čo sa tam páči mne? Že tu dokážem s predstihom nájsť krásne darčeky pre svojich príbuzných a priateľov a pre seba kvalitnú bezošvovú bielizeň za výhodné ceny. Že si tam vyvetrám hlavu a na hodinku zabudnem na bežné starosti tohto sveta. Že je tam celkom dobrá energia, takže mi nevadia davy ľudí, lebo priestor je to obrovský. A že obedňajšiu prestávku môžem raz za čas stráviť úplne inak - lebo nikdy neviem, čo presne tam kúpim. Ale s prázdnymi rukami som odtiaľ ešte nikdy neodišla!
Upozornenie: V žiadnom prípade na slovenskej Wallstreet nemôžete však platiť kreditnými kartami ani cennými papiermi! Radšej si celý týždeň šetrite dvadsať, päťdesiat a stokorunáčky, lebo aj tisícovkové bankovky tam neradi vidia. Pravdaže, netýka sa to starožitností, za ktoré môžete občas platiť už aj eurami alebo dolármi. Ako na pravej burze! J