Hoci bývame v murovanom činžiaku s dvojitými oknami a bežne cez ne nepočuť na prvé poschodie skoro žiadny hluk z ulice, dopravná nehoda má iné decibely. A tá dnešná bola doslova ohlušujúca. Pribehla som k oknu, keď električka brzdila, ale zároveň pred sebou s rinčaním skla a stonaním plechov tlačila policajné auto. Potom už bolo počuť iba krik, tresk a o minútu plno ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Pravdaže, električky do mesta i z mesta nemali šancu ďalšiu hodinu premávať, takže ľudí sa tu nakopilo habadej.
Vraj neďaleko naháňali dajakého zločinca. Ale v policajnom aute sedeli tuším traja mladí ľudia. Dvaja sa z neho vypotácali celí ubolení a poriadne šokovaní; šoféra však hasiči doslova vyťahovali autogénom a ťažko zraneného odvážali vo kvíliacej sanitke.
Ako sa to hovorí? Ponáhľaj sa pomaly a bezpečne. To platí samozrejme aj pre policajtov, ktorí nie sú skoro nikdy priviazaní. Ale veď aj pre nich platia predpisy a oni majú tiež rodiny, príbuzných a známych, ktorým by mohli chýbať.
Neviem, kto zapríčinil túto absurdnú dopravnú nehodu. Zrejme sa to dozvieme vo večerných televíznych novinách alebo v zajtrajšej dennej tlači...
