Čo všetko som sa z printových médií, rozhlasu a televízie - napríklad od našich českých susedov dozvedela? Že v podpore kreatívneho myslenia sme ďaleko za americkým, ázijským i austrálskym svetadielom. Že v našich končinách sme kreatívni - ale väčšinou sami pre seba.
A čo ma najviac šokovalo? Vraj škola je najväčší ničiteľ tvorivosti v našich končinách: na základné školy prichádzajú deti s asi 60% tvorivými predstavami - a po jej skončení odchádzajú ledva s 10%!
Ďalším alarmujúcim zistením bol fakt, že veľmi málo čítame, hoci táto „športová disciplína" podporuje kreativitu každého človeka vari najviac.
Nuž a najsmutnejším bolo z môjho pohľadu konštatovanie, že iba 1/3 súčasných rodičov číta pravidelne svojim maličkým deťom rozprávočky, básničky a rozličné povedačky...
Spomínam si, ako môj synček vari od jedného roku jeho života po raňajkách vždy priniesol knižku a mali sme hodinku čítania - až ju poznal naspamäť. Potom priniesol druhú a ďalšiu a ďalšiu.
Rodičia sa dnes však väčšinou spoliehajú na televíziu, počítače a minimálne vyhľadávajú kreatívne hračky, ktoré nútia detičky premýšľať. Toto všetko vraj vyplýva zo serióznych medzinárodných prieskumov.
Som presvedčená, že by sme si nemali zjednodušovať život, ale zámerne by sme mali myslieť na vizuálnu, verbálnu, zmyslovú, zážitkovú či priestorovú kreativitu. A neskôr na umeleckú, manažérsku, marketingovú či matematickú. Búrať stereotypy a zbavovať sa schematického myslenia tam, kde sa bez neho zaobídeme.
Nechápem, prečo na túto tému nie sú už plné noviny rozhovorov a iniciatív všetkých našich ministerstiev. Chýbajú mi pri tejto príležitosti vyhlásené súťaže nielen pre umelcov a mladých vedcov, ale najmä pre deti - v čomkoľvek: písaní, kreslení, recitovaní, športovaní, v nových tvorivých aktivitách. Stimulácia je totiž dôležitejšia, ako si myslíme - a morálne ohodnotenie každej snahy o to viac. To sme ozaj kvôli rozličným krízam zabudli na príjemnejšie časti života? Keď už, tak sa mohli rozbehnúť aspoň kreatívne prezidentské kortešačky, ktoré by nás zobudili zo zimného spánku.
EURÓPSKY ROK KREATIVITY A INOVÁCIÍ 2009? Nie, ozaj som sa tentokrát nestratila v čase; zdá sa mi však, že tí, ktorí sú za podobné aktivity zodpovední, určite áno. Kto vie, možno ho nakoniec vyhlásia o 10 rokov - veď teraz máme úplne iné starosti, všakže?
ilustr. obr:internet
