Okamžite sa mi zdvihol žalúdok, tak som rýchlo vzala z kabelky vreckovku a snažila sa dýchať ústami. Začala som sa obzerať okolo seba - a úplne som zdúpnela. Steny električkového vozňa boli ovracané a neuveriteľne špinavé - a to všetko bolo už zaschnuté, stála som v kaluži moča - a vedľa mňa stála tehotná žena, ktorú viditeľne chuderu naťahovalo na zvracanie tiež.
Ďalšia stará pani začala monológ, že predsa nie sme prasce, aby sme takto cestovali. Ale že kto to len mohol urobiť? A prečo to nevyčistili? Za čo si platíme cestovné?Na najbližšej zástavke vystúpilo z tohto vagóna asi šesť ľudí a prestúpilo do predného. Ten bol zasa celý cítiť ako v zafajčenej krčme. Zhnusená som vystúpila na ďalšej zástavke, lebo mám astmu a takýto smrad by som tiež iba ťažko predýchala.
Pýtam sa bratislavského dopravného podniku, či u nich existuje dajaká kontrola vozňov, pokiaľ ich pustia do ulíc? A keď šoféri so svojimi zasvinenými električkami prídu na konečnú, nemohli by si ich stav skontrolovať?
Povedzte, prečo si máme platiť lístky za taký nehorázny svinčík?
Ľutujem, že práve dnes som nemala so sebou fotoaparát. Odteraz ho budem nosiť vždy a všade. Lebo takýto neporiadok v našej spoločnosti odstránime iba dôkazovým materiálom. Stále k nám chceme pritiahnuť čo najviac turistov. Prepadla by som sa od hanby, keby som ich zaviedla do takej otrasne špinavej električky, to mi verte!
