Pred 15 rokmi ma oslovili, aby som manažovala jednu pomerne veľkú firmu. Potrebovala ozdravenie, lebo bola stále v mínuse. Najprv sme tam vykonali inventúru - prostredníctvom ktorej sme s úžasom zistili viac ako miliónový peňažný debet prostredníctvom zmiznutého či znehodnoteného tovaru! Na vtedajšie ceny a sortiment - galantériu a doplnkový módny tovar - to bolo viac ako dosť. Následne sme sa presvedčili, že celoplošne a veľmi šikovne kradla vedúca predajne - ruka v ruke s predavačkami. Stačilo niekoľko náhodných kontrol pokladní - a rébus bol skoro rozlúštený. Rozhodli sme sa všetky prepustiť a prijať nové sily. To som však nevedela, že to bude až taký problém. A tiež, že ryba často smrdí od hlavy - teda od majiteľky spoločnosti...
Za vedúcu predajne som prehovorila šikovnú predavačku okolo tridsiatky z našich potravín, ktorá v nej robila zástupkyňu a takto si finančne prilepšila. Vďaka Soničke sme toho prežili s prijímaním nových pracovných síl i konkrétnou činnosťou predajne a skladu viac ako dosť...
Psychologička. Na pohovor prišla i nádherná a komunikatívna štyridsiatnička Lívia, ktorá tvrdila, že už má plné zuby všelijakých prípadov v psychologickej poradni. Vraj si vzala na dva roky neplatené voľno a strašne rada by predávala. Prijali sme ju teda ako brigádničku. Po dvoch týždňoch ju ale vedúca Soňa prichytila, ako si „vyskúšala" najdrahšiu podprsenku - a už ju nevyzliekla. Zatĺkala, obvinila nás z nactiutŕhania, ale keď som jej oznámila, že zavolám políciu, naštvane si pred nami predmetnú podprsenku vyzliekla, vzala kabelku a zmizla. Nikdy sa nevrátila ani len pre svoju dvojtýždňovú mzdu, dokonca si v šatni zabudla i kabát...
Bojko. Na pohovor s krehkou Terkou z neďalekej dediny pri hlavnom meste prišla jej mama v kroji. Tvrdila, že dcéru dobre vychovala a dá za ňu ruku do ohňa. Bola som na vážkach, ale prijala som ustráchané dievčatko na skúšobnú lehotu. No a predstavte si, že z nevýraznej 18. ročnej žubrienky sa ozaj o niekoľko týždňov vykľula pracovitá, čestná a poriadkumilovná predavačka, ktorá svoju prácu doslova milovala.
Drzaňa. Šikovná Marcela bola v obchode vo svojom živle, vedela sa zorientovať v tovare i cenách, presviedčať kupujúcich. Iba tam nesmela prísť váhavá starenka alebo nesmelý chlap, ktorého poslala manželka, aby si kúpil náhradu sa stratené kabátové gombíky. „Keď neviete, čo chcete, choďte na ryby - kŕmiť holubov - do večných lovísk... Márne sme jej hovorili o pravidle: Náš zákazník - náš pán. Vedela predať aj ležiaky, muži ju doslova žrali, ale jej občasné nevhodné správanie bolo zlým vzorom pre ostatné predavačky a pravdaže sme ho nemienili tolerovať ani voči zákazníkom. Vydržala tam dva mesiace a sama dala výpoveď, keď zistila, že sa nám jej správanie nepáči a že jej každý mesiac zato krátime osobné ohodnotenie.
Kreatívka - takto by som nazvala úžasnú Sašku, ktorá bola pre nás doslova spasením. Vedela vymyslieť neuveriteľne krásne výklady, poukladať tovar tak, aby sa skoro predával sám; chodby nášho veľkoskladu boli jednou obrovskou výtvarnou sieňou. Vedela nájsť tovar - a to vtedy ešte bez internetu - doslova od výmyslu sveta od všakovakých výrobcov, ktorý nemal široko-ďaleko nikto, iba my. Ibaže majiteľka medzitým prestávala platiť dodávateľom faktúry...
Kleptomanka. Po niekoľkých mesiacoch som prišla na to, že tou najväčšou bola samotná majiteľka firmy. Kedykoľvek prišla Malvína do obchodu či skladu, zvesila z vešiaka novú blúzičku, podprsenku či pulóvrik, vzala si bárs kedy z pokladne pár tisícoviek - na benzín - obed - zaplatenie faktúr - ale väčšinou ich neuhradila... Platobná disciplína jej absolútne nič nehovorila a poradiť si jednoducho nedala. Napriek tomu, že firma začala mať finančné problémy, ona si s celou rodinou chodila na drahé dovolenky, výlety, obedy či oslavy. Po roku som jej bola nútená už iba poradiť, aby dala firmu do likvidácie, lebo skoro nikomu neplatila žiadne faktúry a neskôr ani zamestnancom celé výplaty. Dnes si však chodí s ľahkosťou motýľa po uliciach a vždy prepláva cez všetky vlastné hlúposti a klamstvá. Stačila odvtedy založiť a položiť niekoľko firiem - a nikdy sa jej nič nestalo.
Resumé
Mená sú pravdaže zmenené, ale obsah je do bodky pravdivý. Chcem tým povedať iba toľko, že vyššie uvedená majiteľka veľmi dobre vedela, prečo si založila spoločnosť s ručením obmedzeným (ručila iba do výšky svojho vkladu - vtedy 100 tisíc Sk). Takto jej zákon dovolil zanechať za sebou miliónové dlhy, ktoré sú dnes už premlčané. Ale zrejme podobných pseudopodnikateľov a kurióznych záujemcov o pracovné pozície je u nás ešte stále viac ako dosť...
