Ozaj si myslím, že si vitamínoví distribútori z nás už dokonale strieľajú. Podobný, ako mandarínkový rébus nájde slovenský konzument aj v niektorých druhoch jabĺk, ktoré zvonku vyzerajú celkom vábne, dokonca i chutne, ale keď do neho zahryznete, vnútri je podozrivo hnedasté - alebo chutí ako zavlhnutá múka.
A čo takto pôvabné hrozno? V súčasnosti sú to bobule, ktoré pripomínajú strelivový mančaft, pripravený na zákerný útok na ľudský organizmus. Alebo tvrdý banán: do rána vám nedozreje, ale zhnedne... lebo je chudáčik namrznutý. Prechádzka našou vitamínovou záhradou sa však týka aj polozhnitej cibule, vodových rajčiakov, ľadového šalátu či šalátových uhoriek bez chuti, zemiakov s podozrivými škvrnami... atď.
Východisko z tejto prekérnej situácie? Buď sa napchávať v tomto chrípkovom období syntetickými vitamínmi, alebo si ich v lepšom prípade snaživé gazdinky zavarili - a mamičky pre detičky si koniec koncov môžu kúpiť všelijaké ovocno-zeleninové pyré.
Môžete však zájsť aj k našim rakúskym susedom, kde mandarínky, pomaranče, jablká či zemiaky chutia úplne inak, ozajstne. Ako je to možné? Nuž, slovenským distribútorom nezáleží na zdraví našich občanov, ale viac na mimoriadnom profite. Takže súhlasili, aby sa z našej krajiny stal odpadkový kôš pre čerstvé vitamíny, ktoré majú ďaleko k tomuto označeniu. Mali by končiť v našich bruškách - ale častejšie ich spotrebitelia nakoniec odhodia práve do odpadkových košov po celom Slovensku.
Ako by som len takýchto dodávateľov mohla nazvať... Vitamínoví podnikatelia so zhnitým charakterom? Tak akosi...
