Erika Krajňáková
Odkaz
Ležala som v posteli. Celé telo som mala pod perinou. Po tvári mi stekali slané slzy bolesti. Lebo... ani na to nechcem myslieť, nechcem plakať. Ja nepotrebujem. Nepotrebujem to k životu. Takú sprostú vec. Na čo? Človek očakáva niečo krásne a úžasné a na koniec vtedy, keď to najmenej čaká spadne na gebuľu. Nenávidím lásku a najviac nenávidím jeho!
