Eduard Chmelár zverejnil na jetotak.sk článok pod názvom “Predstavte si štát - štát pre všetkých.” Budem teraz postupne citovať jeho záverečnú časť, aby bolo úplné zrejmé, v čom s ním súhlasím a v čom nie.
“Predstavte si štát, ktorý vybudujeme odznova, zdola, na báze vôle ľudu a širokej spoločenskej zmluvy.”
Áno, presne takto o budúcnosti nášho štátu premýšľam.
“Predstavte si štát ako spoločenstvo ľudí so vzájomne zdieľanými hodnotami so silným pocitom spolupatričnosti.”
Áno, chcel by som, aby to tak bolo.
“Štát, v ktorom sú záujmy ľudí, ktorí v ňom žijú, aj záujmami štátu, a záujmy štátu sú tak logicky aj ich záujmami.”
Áno.
“Predstavte si štát pre všetkých, nielen pre vyvolených, štát, ktorý patrí rovnako silným ako aj slabým, väčšine, ako aj menšinám.”
Áno, tak by to malo byť.
“Predstavte si štát, v ktorom prezident dokáže zomknúť spoločnosť a oceniť všetky jej zložky, v ktorom premiér nefrustruje menšiny neustálym obviňovaním, ale motivuje ich emancipačnými iniciatívami, v ktorom štátnici prebudia politický národ jedinou inšpiratívnou iskrou a jediným historickým činom zrútia starý systém postavený na lži a útlaku.”
Áno, chcem preto niečo urobiť.
“Predstavte si štát, ktorý sa úprimne a nepretržite uchádza o dôveru svojich občanov, ktorý pred nimi nič neskrýva, nezahmlieva, ani ich neklame.”
Áno, bez dôvery nemôže štát dlhodobo dobre fungovať.
“Štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť z tieňa európskej periférie, ktorý chce prispievať k rozvoju civilizácie rovnako ako veľké národy, ktorý má toľko ambície a sebavedomia, že prelomí historické prekliatie malosti a zaostávania.”
Áno, také Slovensko chcem budovať.
“Nemôžeme vnucovať svetu svoju vôľu ako veľké ríše a impériá, ale môžeme svet inšpirovať, môžeme byť poslom dobrej vôle, navrhovať európske a medzinárodné iniciatívy, sprostredkovať mierové rokovania, stať sa lídrom zavádzania progresívnych metód participatívnej demokracie, vynikať kultúrou, masívne investovať do vedy, výskumu, vzdelania a technológií, tvoriť veľkolepú budúcnosť a stáť na čele podnetných zmien, ktoré nás posunú do centra európskeho vývoja.”
Áno, treba sa o to pokúsiť.
“Nemusíme prijať historický údel marginalizovaných, lebo dejiny neurčuje osud, ale voľba.”
Áno, stopercentný súhlas.
“Ak uveríme, že sme bezvýznamní, tak nimi zostaneme. Ak si trúfneme na veľké úlohy, budeme rásť s nimi. “
Áno, E. Chmelár mi hovorí z duše.
“Máme jedinečnú šancu pretvoriť republiku v kóme na živý štát. Nie štát ako diktát, nie štát ako vedľajší produkt okupácie, nie štát ako nedostatok iných možností, ale štát ako vyjadrenie vôle ľudu, ako výsledok jeho úsilia, ako nástroj jeho záujmov a moci. “
Áno, tomu verím.
“Štát, v ktorom občan nie je bezmocný, v ktorom nie je paralyzovaný partokraciou a oligarchiou, v ktorom sa jeho záujmy napĺňajú v spolupracujúcej solidarite a nie v pasci extrémizmu. Nie je to úloha pre jedného muža, pre jednu stranu, pre jednu vládu. Je to úloha pre celé generácie.”
Áno. Aj keď si myslím, že je to úlohou práve našej generácie.
“Vytvorme ústavný konvent, v ktorom by zástupcovia politických strán, ale aj mimovládnych organizácií, občianskych iniciatív a cirkví, významní ústavní právnici, sociológovia, myslitelia, vedci, mienkotvorní odborníci z celého spektra slovenskej spoločnosti diskutovali na princípe rovnosti, vzájomného rešpektu a hľadania spoločných cieľov o najdôležitejších otázkach reformy štátu. Vytvorme platformu pre novú spoločenskú zmluvu, z ktorej by vzišla nová predstava o novej podobe nášho štátu - predovšetkým o vytvorení systému váh a bŕzd, ktorými by sa obmedzil vplyv rôznych záujmových skupín.”
Áno, tým sa dá začať.
“Zreformujme politický a najmä volebný systém, nanovo definujme úlohu najvyšších štátnych orgánov a inštitúcií, posilnime moc občana, zvýšme stabilitu demokratických mechanizmov, prijmime novú ústavu a ako výraz novej filozofie, politickej kultúry a vôle ľudu prijmime základný zákon štátu v referende.”
Áno, poďme do toho.
“Tento štát stratí zmysel, ak bude len bojiskom, ak sa nestane skutočným domovom pre spoločenstvo formované úlohami, ktoré ho presahujú. Naučme sa to, čo nás doterajšie republiky nenaučili: byť nielen správcami, ale aj tvorcami štátu.”
Áno. Postavme Slovenskú republiku odznova.
Práve preto vzniklo politické hnutie Nová väčšina. Pretože si myslíme, že kozmetické zmeny sa už vyčerpali. Ak chceme Slovensko posunúť dopredu, musíme zmeniť “systém”. A to sa dá urobiť iba zmenou ústavy, ktorú schváli väčšina ľudí v referende. Preto názov “Nová väčšina”.
Napriek mojim ideologickým predsudkom voči E. Chmelárovi, v jeho predstavách o našom spoločnom štáte som nenašiel ani jedinú tézu, s ktorou by som zásadne nesúhlasil. Preto si dovoľujem napísať:
Vážený pán Chmelár, zdá sa mi, že máme podobný názor nielen na to, v akej hlbokej kríze sa Slovenská republika nachádza, ale aj na to, aké by mohli byť východiská z tejto krízy a aká by Slovenská republika v budúcnosti mohla byť.
Navrhujem preto, aby sme skúsili “konvent” v malom. Skúsme si sadnúť za jeden stôl, dajme si kávu alebo čaj, priveďme si každý jedného-dvoch “sekundantov” do debaty a uvidíme.
Možno zistíme, že najťažšie bolo urobiť prvý krok.
S úctou
Milan Krajniak
