Človek vraj svoje naozajstné priority môže spoznať podľa toho, čomu koľko čomu venuje času. Môžete si napríklad myslieť, že priatelia sú pre vás veľmi dôležití, a preto sa s nimi stretávate každý štvrtok na pive, ktoré trvá tri hodiny. Televízor však sledujete každý deň tri hodiny. Z toho vyplýva, že sledovanie TV je pre vás väčšou prioritou ako vaši priatelia. Niekto iný môže byť napríklad presvedčený, že vzťah k Bohu je pre neho veľmi podstatný. Okrem nedeľnej hodinovej omše a každodennej strelnej modlitbičky mu však prakticky nevenuje žiaden čas. Potom by to mohlo znamenať, že jeho vzťah k Bohu je pre neho približne rovnako dôležitý ako nedeľný obed.
Sebakriticky musím uznať, že môj rebríček hodnôt podľa časovej stopy, je asi pokrivený. V sezóne, keď sa hrá anglická liga – čiže od júla do mája – môj život prebieha od jedného ligového kola k druhému. Aby som nemusel čakať na zápas Chelsea celý týždeň, anglická futbalová asociácia bola taká láskavá, že vymyslela FA Cup a navyše aj ligový pohár, takže si často môžem zápasy svojho obľúbeného klubu pozrieť aj cez týždeň. Ale keďže ani FA Cup a ligový pohár sa nehrajú každý týždeň, UEFA podala pomocnú ruku s Ligou majstrov. Keď si všetky tieto príležitosti spočítate, súčet predstavuje približne 50 dní za rok, kedy sa môžem celý deň tešiť na to, že uvidím ďalšie víťazstvo „blues“. Týchto 50 dní je iných ako ostatné. Aj keby sa v takýto deň všetko pokašľalo ale Chelsea vyhrala, ten deň by stál za to. Na druhej strane, aj keby v ten deň všetko vyšlo, ale Chelsea by prehrala, môj pocit zo dňa by bol zmiešaný.
Samému je pre mňa záhadou, prečo som sa vlastne „zbláznil“ do Chelsea. Arsenal hrá krajší futbal, ManU vyhralo viackrát ligu, Liverpool má neuveriteľnú tradíciu. Okrem toho hrá Chelsea v modrých dresoch a ja modrú nemám veľmi rád. Ale Chelsea je len jedna. Sila nášho vzťahu bola viackrát skúšaná, napríklad pri odchode Mourinhoa. Alebo keď predali Robbena, ktorý to teraz nádherne „válí“ za Real. Napriek tomu nedám na Chelsea dopustiť. Keď vyhrajú, je to preto, lebo sme takí dobrí. Keď prehrajú, môže za to samozrejme rozhodca – ako pred týždňom v zápase s Liverpoolom, keď nezmyselne vylúčil Lamparda.
Ako správny fanúšik tomu samozrejme vo všeobecnosti „rozumiem“ oveľa lepšie ako aktuálny tréner Chelsea Scolari. Na rozdiel od neho oveľa lepšie viem, že by mal vyhodiť Ballacka a Maludu, na pravú stranu obrany radšej stavať Bellettiho, namiesto neistého Čecha zohnať nejakého stabilného brankára a kúpiť nejakých ďalších kreatívnych záložníkov. Ale čo mám robiť, keď sa Abramovič radšej spolieha na nejakého trénera, ktorý urobil z Brazílčanov majstrov sveta, ako na nás verných fanúšikov? Potom to dopadá tak ako dnes, keď Chelsea nedokázala poraziť ani Hull City ...
Ale našťastie, liga pokračuje aj budúci týždeň a ja si opäť sadnem k televízoru v drese Chelsea. A napriek logike, že po dnešku strácame na ManU a Liverpool ešte viacej bodov, budem stále veriť, že v máji budeme majstri. No a keď nie tento rok, budúci určite!
