Prvé tvrdenie reprezentuje kresťanofóbov, ktorí majú o sebe pocit, že sú nesmierne tolerantní. V podstate nám kresťanom odkazujú, že ak ich nebudeme otravovať svojimi názormi, tak sú ochotní nás nechať na pokoji. Okamžite by ale vyskakovali zo stoličiek, ak by sme ich “tolerantný” postoj otočili: “Vyznávajte si svoj ateizmus, bavte sa o ňom na svojich stretnutiach, ale nás ostatných s ním neotravujte”. Títo ľudia bývajú niekedy mylne označovaní za liberálov. Jeden z najslávnejších liberálov v dejinách Voltaire povedal: “Nesúhlasím s vaším názorom, ale budem sa biť, aby ste ho mohli slobodne hlásať”. Koľko našich kresťanofóbov by v otázke kresťanstva dokázalo vyhlásiť to isté?
Druhé tvrdenie reprezentuje angažovaných kresťanov, ktorí sú presvečení, že v dnešnej Európe sú práve tieto témy najdôležitejšie. Keďže väčšina ľudí v Európe ani na Slovensku tieto témy za najdôležitejšie nepovažuje, angažovaní kresťania sa sami svojimi témami posunuli do akéhosi geta na rozmedzí disentu a politiky. Vedú obrannú vojnu a ak budú efektívni, podarí sa im spomaľovať úpadok kresťanských hodnôt v Európe. Ale nezabránia mu.
Pokúsim sa teraz popísať svoj osobný postoj k vyššie popísaným názorovým platformám. Čo sa týka kresťanofóbov, rešpektujem ich slobodu vyznávať svoje názory a inak sú mi ukradnutí. S dvomi výnimkami: Ozvem sa, ak budú urážať Boha. A takisto sa ozvem, ak budú urážať iných ľudí preto, že veria v Boha uznávajú kresťanské hodnoty. Ak budú urážať mňa osobne - nech sa páči.
Pokiaľ ide o angažovaných kresťanov, rešpektujem, že považujú za nadôležitejšie témy ochranu života, ochranu rodiny a ochranu slobody svedomia. Majú plné právo v slobodnej súťaži získavať podporu verejnosti pre svoje názory. Rád podpíšem petíciu za tieto témy a rád prispejem na činnosť napríklad Fóra života. Som ale presvedčený, že ak má ísť o obnovu kresťanských hodnôt v Európe, stratégia kresťanov angažovaných v týchto témach nie je politicky správna.
Počas studenej vojny skúšali americkí prezidenti rôzne stratégie voči komunizmu. Truman preferoval stratégiu zadržiavania - podobne ako naši dnešní angažovaní kresťania. Nixon preferoval stratégiu uvoľnovania - podobne ako dnešní kresťanskodemokratickí politici v západnej Európe. Obe tieto stratégie sa ukázali ako chybné. Až stratégia oslobodzovania presadená Ronaldom Reaganom sa ukázala ako správna. Som presvedčený, že kresťan v politike má povedané tatarkovsky “obcovať so svetom”. Má byť vo vnútri politiky, konať aktívne, mať iniciatívu, vnášať do politiky vlastné témy týkajúce sa života celej spoločnosti. Nie iba brániť v poslednom zákope posledné bašty kresťanstva v Európe alebo na kresťanské hodnoty úplne rezignovať.
Práve Ronald Reagan je dobrou inšpiráciou, ako sa dá uspieť. Ak by v roku 1980 kandidoval iba s témou porážky komunizmu, neuspel by. Američanov viac zaujímala vlastná košeľa, a preto Reagan vyhral poukázaním na ich peňaženky - opýtal sa ich, či ich majú plnšie ako pred štyrmi rokmi. Keď ale Reagan dokázal dať do poriadku ekonomiku, Američania ho podporili aj v boji proti komunizmu.
Ak chceme my kresťania v politike uspieť, musíme ukázať ľuďom, že vieme chrániť slabších proti arogancii silných a bezohľadných. Musíme na Slovensku nastoliť spravodlivosť. Musíme presvedčiť ľudí, že vieme lepšie ako iní riešiť sociálne otázky. Musíme preukázať, že vieme lepšie chrániť národné záujmy v Európe. Až potom začnú ľudia premýšľať, či sme my kresťania nedokázali pre nich urobiť také veci aj preto, že v Niečo veríme.
