Som polievková. Som polievková do takej miery, že teplé slané tekutiny najrôznejších chutí a vôní používam ako vyprosťovák z väčšiny životných pohrôm a malérov. Ako som sa k tejto závislosti dopracovala netuším, ale v poslednej dobe to zašlo tak ďaleko, že pokiaľ nemám polievku k obedu, musím si ju spraviť aspoň večer.
Kráľovnou polievok je bez akýchkoľvek diskusií a pochybností vývar a z jeho rôznych druhov vysoko nad všetky vyčnieva polievka Slepačia. Zlatistý voňavý vývar. Domáce rezance. Mrkva. Kuracie krky. Výrobcovia bujónových kociek a práškových polotovarov si môžu hovoriť, čo len chcú. Aj keby tvrdenie, že z vrecúška pripravíte polievku ako od mamičky, zopakovali v tomto roku hoci aj milión krát a pokračovali až do skonania sveta, pravdou sa nestane. Vývar potrebuje svoj čas a žiadne práškové vynálezy ho nemôžu nahradiť. V tom je jeho veľká prednosť a veľký nedostatok zároveň. Nie je lepší spôsob ako si uctiť hostí, ako uvariť poctivý kurací, slepačí alebo hovädzí vývar. Preto sa aj táto polievka kedysi varila v nedeľu. Nedostatkom je, že sa nehodí na zaháňanie polievkového absťáku, ktorý vás prepadne o pol siedmej večer, keď ste celý deň strávili v práci.
Takže dnes to bude o troch receptoch na polievky, ktoré sú rýchle a nepotrebujú k tomu, aby boli dobré, bujónové kocky a iné chemické dochucovadlá. Keď ich začnete variť o pol siedmej po príchode z práce, sľubujem, že stihnete aj večerné správy.
Talianska paradajková polievka
Keď som bola malé decko, naša mama do nás nekompromisne tlačila všetky jedlá do radu a nechutí sa nebralo do úvahy. Však sme podľa toho aj vyzerali. Napriek svojej dôslednosti v tejto otázke však nezvládla dve záležitosti: paradajkovú polievku (a súvisiace omáčky) a držkovú. Potom som sa vydala a od svokry sa naučila, že paradajková polievka nemusí byť sladká až hriech, ale dá sa pripraviť aj inak. Tento variant mi chutí a to tak, že veľmi.
Potrebujeme
1 konzervu paradajok alebo 2-3 čerstvé paradajky
1 stredne veľkú konzervu paradajkového pretlaku
olivový olej
1 lyžica hladkej múky
bylinky (bazalka, oregano) - veľa
parmezán (ak nemáte, tak tvrdý syr)
soľ
čierne korenie
chilli (voliteľne)
Na oleji spravíme zápražku. Keďže sme použili olivový, ktorý sa ľahko prepaľuje a potom už nie je ani trošku zdravý, radšej svetlejšiu ako tmavú. Zalejeme studenou vodou (veľa, tak asi liter) a zúrivo miešame, aby sa nezhrčkavela. Pridáme paradajkový pretlak. Osolíme a okoreníme a privedieme do varu. Skontrolujeme, či v hrnci nie sú halušky - máme poslednú šancu zbaviť sa ich ponorným mixérom. Pridáme polovicu byliniek. Stíšime plameň a necháme pomaly pobublávať.
Táto polievka preto trvá dvadsať minút, lebo jedna z mojich kamarátok ma naučila, že je potrebné múku v jedle vždy dobre povariť. Mala pravdu. 10 - 15 minút dostačuje na to, aby ste nemali pocit, že jete múku rozmiešanú vo vode. Asi v polovici tejto doby pridáme konzervu paradajok. Ak máme na kuchynskej linke živé paradajky, uvaríme v kanvici vodu, sparíme ich v osobitnom hrnci alebo miske, Po chvíli sa budú dať dobre šúpať, tak to spravíme a nakrájame ich na kocky. Pridáme do hrnca.
V tejto chvíli tí, čo nemajú doma malé deti alebo člena rodiny so žalúdočnou diétou, pridajú štipku chilli, polievka získa šmrnc. Otrlejšie povahy pridajú tabasco podľa svojej chuti a nechodia sa sťažovať autorke receptu.
Celé to ešte chvíľku povaríme, voľný čas využijeme na to, aby sme pripravili stôl, umyli misku od našúpaných paradajok a nastrúhali do nej syr. Pre koncom varenia pridáme zvyšné bylinky a podľa potreby ešte trochu prisolíme. Servírujeme posypané syrom.
Držková polievka z hlív
Ako tak na to pozerám, toto je deň mojich potravinových kostlivcov. Túto polievku som si, na rozdiel od mäsového originálu, ktorý nejem dodnes, zamilovala v ktorejsi školskej jedálni.
Pripravíme si:
2 cibule
cesnak
0,5 kg hlív
2-3 lyžice múky
masť (v prípade nutnosti obyčajný olej)
sladkú papriku
štipľavú papriku
rascu
soľ
čierne korenie
majoránka
Na masti opražíme cibuľu nakrájanú na kocôčky. Pokojne aj do tmavšia. Pridáme červenú papriku a necháme na okamih rozpustiť v masti. Teraz príde najťažšia časť: cibuľu odhrnieme nabok, ak treba pridáme ešte trošku masti. Na ňu nasypeme múku. Trochu opražíme a pomiešame s cibuľou. Zalejeme väčším množstvom studenej vody a miešame a miešame. Keď si netrúfate pripraviť zápražku bez hrčiek a bez toho, aby ste nespálili papriku, použite samostatný hrniec. Týmto hogo-fogo postupom síce ušetríme jeden kastról, ale to zasa nestojí za to, aby ste jedli polievku s nepodarenou zápražkou.
Bystré hlavy si všimli, že použijeme viac múky ako v predchádzajúcom prípade. Nie je to omyl, ale zámer. V tomto recepte nie je medzi ingredienciami žiadne zahusťovadlo a ak nechcete chlípať vodu, niečo to celé musí držať pohromade. Ochutíme, pridáme popučený cesnak.
Do vody vložíme hlivu, stíšime plameň a uvaríme do mäkka a na konci pridáme majoránku.
Staročeská bramboračka
Veľmi sa ospravedlňujem za čechizmus, ale myslím, že v gastronómii majú originálne výrazy svoje opodstatnenie. Tak to tak berte. Toto je polievka, ktorá sa v krajoch českých varí s veľkou obľubou a vari každá kuchárka má svoj vlastný, rokmi overený recept. Základom sú zemiaky, cesnak a majoránka, zvyšok sú variácie. Prvýkrát sa mi podarila celkom náhodou na chalupe s pomocou kamarátky. Začala som klasickou hubovou polievkou a po pár zásahoch z toho bola originálna česká bramboračka, ktorú všetci prítomní českí bratia ocenili.
Teraz zistíte, že som v nadpise trochu podvádzala, ale čo by bloger nespravil pre čítanosť svojho výplodu. Pokiaľ budete do polievky dávať iné huby ako šampiňóny (napríklad sušené hríby), je nevyhnutné ich dobre povariť (moja mama vždy trvala na 25 minútach), takže to za 20 minút nestihnete. Ale myslím, že tých pár minút stojí za to.
Ingrediencie:
Zemiaky
Cibuľa
Cesnak
Sušené huby (alebo šampiňóny)
Majoránka
Soľ
Čierne korenie
Olej alebo masť
Múka
Mrkva
Namočíme sušené huby, aby trošku napučali. Na oleji alebo masti osmažíme cibuľku. Priamo do hrnca nastrúhame mrkvu. Môžete ju tam dať nakrájanú na kolieska, alebo ju tam nedávajte vôbec. Je to váš recept. Pripravíme zápražku. (Platí to, čo je napísané v predošlom recepte - môžete ušetriť jeden hrniec alebo vsadiť na istou).
Zalejeme veľa, veľa vodou, vlejeme namočené huby, okoreníme, osolíme množstvom soli ako keby sme varili zemiaky. Keď tam dáte soli ako do obyčajnej polievky, tak to bude celkom určite neslané a toto je jedno z jedál, ktoré už nikdy nedosolíte. Keďže sú tam tie nešťastné huby, neodporúčam to počas prípravy veľmi ochutnávať, aby ste sa náhodou nepriotrávili. Privedieme do varu a stíšime plameň. Neodchádzame od sporáka, pretože kombinácia zápražky, cibule a húb zvykne s veľkou radosťou vykypieť a ten smrad je neskutočný. Voľný čas využijeme na čistenie zemiakov. Po desiatich minútach varu vložíme do vody nakrájané zemiaky, pretlačený cesnak, polovicu majoránky, okoreníme čiernym korením. Celé to dovaríme, pred koncom varenia pridáme ešte raz majoránku a podľa chuti cesnak. Majoránkou nešetríme, je to bylinka, ktorá podporuje trávenie, neuškodí.
Je to dobré, je to sýte a vari ešte lepšie na druhý deň, ale kto by čakal na druhý deň, keď to môže jesť hneď?
