som zase tam
v tom starom dome
ktoré je jediné čo mám
chcel som si oprieť hlavu
unavenú
ale ty si sa stiahla ako slimák
a ja som padol na kamennú podlahu
dramatická scéna?
ale vyzerá to skôr smiešne
všade počujem len smiech
možno mi už len uši zvonia
možno počujem len
ako mi praská chrbtica
z toho čo nosím
a nesnívam
iba keď spím
vyletím a hore nad oblakmi
si vytrhnem krídla
púšťam sa
pred siedmim nebom ti zamávam
kým nespadnem do smetí
a v šiestom pekle
kde sa každý deň opakuje
aspoň trikrát
pozerám do ohňa
čo mi pripomína nočné svetlá
ktoré ma napĺňali nostalgiou
po veciach čo som nikdy nemal
tu bude lepšie pre nás oboch
ty si hore, ja tu
kričím po tebe
no ty to už nepočuješ, našťastie
kým moja duša s hnilobou podzemia zrastie
ešte bijem, celej sily na brány zeme
no ty to už nepočuješ, našťastie
kúsky toho starého domu
drevené triesky, sklo zo zrkadiel
za viečka som si vložil
nech naveky vidím to, Emily
čo my bolo bližšie, keď som sa vzdialil
a teplá krv po lícach
nech mi pripomína tvoje ruky
