I lay long awake, and felt more keenly than ever before how this terrible winter in Alexandria had corroded soul nad body. Alexandria, with all its sights, may be the marvel of the world; nevertheless, it seemed to me that I was leaving it at the eleventh hour. Had I stayed longer I should have succumbed to the fever that prevails in this town which is so greedy for pleasure, so wearied by the wisdom of Greece. A man who had begun to grow soft, as I had, might easily have lingered on Alexandria for the rest of his life. Therefore I thought that a sea voyage and a couple of days' effortless wayfaring along the Roman roads of Judea would do me good both in body and soul.
Mika Waltari: THE SECRET OF THE KINGDOM
Tri ... dva ... jedna
(prvý deň mojej cesty na Blízky východ.)
17:26 6/11/00 Logan International
Na letisko si ma odniesla Nancy necelé dve hodinky pred odletom. Walter nám robil supervisora (skoro sme kvôli nemu minuli Sabenu) a tak lúčenie prebehlo len tak úchytkom ... na stojáka. Ked' niekam letím, beriem si rezervu, najmä ak nemám sedadlo pri okne. Niekedy sa to dá zariadit'. Nie vždy. Sedel som ... uz ani nepamätám ... aha ... v strednom rade na kraji ... bol to Airbus.
Terminál C, kde Delta odbavuje aj za Sabenu a SwissAir bol plný šuchtavého života. V Bostone sa písala lepkavá júnová sobota. Upachtení ľudia sa hadili v radách rôznych dĺžok a hladín adrenalínu. Predo mnou sa jedna pani (pravdepodobne Ruského či inak spriateleného pôvodu) snažila nervózne posúvat' asi 5 kufrotašiek rozmerov krabíc na 21'' monitory. Mal som pre ňu pochopenie. Asi preto ma zrazu z ničoho nič oslovila, že si zabudla zabalit' diár a že bez neho je úplne stratená a či sa to ešte dá stihnút' do mesta a spat'. Chápavo som sa na ňu usmial.
Za mnou sa asertívne posúval vpred americký manželský pár. Na zákrute ma dobehli a tak som sa dal s nimi do reči. Vysvitlo, že z Brusselu letia do Afriky. Bubnujú na svoj život v rytme rok v Bostone, štyri v Kamerune. Ten pán tam učí angličtinu. Kamerun. No neviem. Rozhodol som sa, že predsa len ostanem pri pôvodnom pláne a letím do Tel-Avivu.
Odbavil som sa ku vzájomnej spokojnosti oboch zúčastnených stránok - kufor spásol pás a ja som si už s o poznanie zvýšeným sebavedomím popravil ruksačik na pleciach a odišiel hľadat' svoje gate (c.30 - 31).
Moje gate boli až na konci letiskovej haly ... nevadí ... mal som stále skoro hodinku k dobru. Vedľa práve Delta začala zaľudňovat' pristavený Boeing do Cincinnati. Chvíľku som opretý nosom o sklennú stenu špehoval ťarbavé manévre železných vtákov, pristavený Boeing do Cincinnati bol už skoro zaľudnený a pripravený na odlet, ked' sa čosi kamsi odkiaľsi dokotúľala asi 30ročná mamička s takým chutným zlatovlasým stvorením v kočíku. Vysvetlila prítomným zamestnancom Delty, ze jej otecko - inak tiež štastný deduško malej - je na tom lietadle a že je to jeho jediná vnučka - a že im iní, zlí zamestnanci Delty ukázali nesprávnu cestu a že či by oni, dobrí zamestnanci Delty nezašli do lietadla, neodchytili štastného otecka-deduška a nepriviedli k dievčatku, ktoré ho túži vidiet'. No problem. O tri minúty si uz dievčatko v mamičkinom náručí zvedavo obkukávalo svojho predka.
To čo sa odohrávalo na jej čistej tváričke bolo ÚŽASNÉ. Číručká esencia zvedavej hamblivosti, pozdejšie odmeranej dôstojnosti a nakoniec povznesene aseptická pusa do prázdna ... pre deduška. Stál som tam ako omámený.
Amerika mi po dvoch rokoch dala svoje zbohom.
