Vážený pán Kobza,
reagujem na Váš list zo dňa 20.5.2008.
Nerozumiem, prečo Vás primátor mesta poveril ako vedúceho redakčnejrady Bánovských novín (ďalej len „BN“) vybavením môjho otvorenéholistu. Zdá sa mi, že ani on, ani vy a ani nikto iný môj list poriadne nečítal!Problém, ktorý som otvoril, je omnoho širší, než aby ho moholkompetentne riešiť človek vo Vašej pozícii. Na veci nič nemení anifakt, že sa k veci vyjadrujete aj za Bánovskú televíziu.
Poďme ale k obsahu Vášho listu.
Chcem Vás poprosiť, aby ste sa pri komunikácii so mnou nenútili k zdvorilosti. Načo píšete, že „Vaše pripomienky si vážime“,keď z vyjadrenia, ktoré je uvedené bezprostredne pred touto frázou jejasné, že to nemyslíte úprimne? Veď moje pripomienky pokladáte iba zapripomienky niekoho, kto „o tvorbe BN, ani o ekonomických, organizačných a obsahových podmienkach nevie vôbec nič a žije odtrhnutý od problémov Bánoviec“?Je mi jasné, že takáto rétorika je u ľudí vo verejných funkciách bežná,ale ja ju naozaj nemusím. Prosím, prejavte trochu úcty a neurážajte mav budúcnosti podobnými frázami. Oveľa radšej prijmem ostré ale úprimnévyjadrenie.
Pár slovami sa vrátim k mojim podnetom z otvoreného listu, ktorým zatiaľ nebola venovaná dostatočná pozornosť. Mojou snahou bolo poukázať na nešváry v mestských médiách, ktoré každý vidí, ale bojí sa o nich verejne hovoriť.Mali by ste si viac vážiť tento hlas, reagovať naň sebareflexiou anáslednými systémovými zmenami vo svojej práci. Pretože je to hlasobčanov, ktorý ja len vynášam na povrch. Ľudí tieto veci trápia a každáreakcia alebo nereakcia utvára verejnú mienku. Viem to z osobnýchrozhovorov s priateľmi a známymi. Tiež z diskusných príspevkov k mojimčlánkom. Po vecnej stránke bolo všetko podstatné povedané a ja tonechcem opakovať. Hovoriť ďalšie veci nemá zmysel, kým sa nezmení Vášprístup (tým myslím prístup ľudí zodpovedných za mestské médiá). Pokiaľneodložíte svoju sebestrednosť, ďalšia komunikácia na túto tému pre mňanemá zmysel.
Vaša rétorika naznačuje, aký by bol priebehstretnutia na zasadnutí redakčnej rady BN, keby som sa ho zúčastnil.Všetci by ma vehementne ubezpečovali o tom, že robia veci najlepšie akovedia a lepšie sa nedá. Nie sú ľudia a nie sú peniaze. Keby boli, to bybola iná pesnička. Bez nich nemá zmysel sa o nejaké zmeny ani lenpokúšať. Takéto stretnutia a rozhovory v začarovanom kruhu sú pre mňa len únavnou stratou času.Najmä ak sú vedené smerom, ktorý od pôvodného problému skôr odvádza,než aby privádzal k jeho riešeniu. Nemám chuť diskutovať s ľuďmi, ktorínechcú vecami pohnúť z miesta a len hľadajú všemožné výhovorky, aby tonemuseli urobiť a mohli nerušene presadzovať vlastné sebecké záujmy. Ostretnutie nemám záujem, kým neuvidím z Vašej strany úprimnú snahuniečo naozaj zmeniť. Podnetov ste dostali dosť.
S pozdravom
Martin Králik
V Prahe, 2.júla 2008
