Bol raz jeden velky svet plny ludi.Tocil sa okolo Slnka,okolo svojej osi a ludia sa tocili v nom.Kade tade,hore dole,do prace,domov,do obchodu,ku priatelom,znamym,pribuznym.Krutili sa velmi rychlo,az sa im z toho tocila hlava.Ako na kolotoci.Nekonecne elipsy,ten isty stereotyp a nikto sa ani len nezamyslel nad nicim,proste len utekal sem a tam a nehladal akysi hlbsi zmysel celeho svojho tocenia.Na tomto tociacokrutiacom sa svete existovala zahradka,krasna,zelena,obdarena mnohymi plodmi a rastlinami,taka,ktoru nikde na svete nikto nenajde.Skuste si predstavit ten uplne najkrajsi a najpovabnejsi raj a takto presne posobila ona.Nebola sice velmi rozlahla,ako su napriklad niektore luky,ale to sa neodrazalo na jej sile.Ano,mala jej naozaj dostatok pre seba aj na rozdavanie.Kedysi tuto zahradku ludia velmi obdivovali.Bola ich pychou,s ktorou sa mohli chvalit cudzincom,ich stastim,pretoze im stale vycarila usmev,aj ich utechou,pretoze si na nej mohli rozlozit nohy a dychat cerstvy vzduch.Vazili si ju a prejavovali jej tu najvyssiu opateru.Kedysi na tuto zahradku nevstupil nikto,pretoze ludia neboli a jej ta starostlivost chybala.Teda sa potesila,ze sa o nu niekto stara.No ako roky plynuli a ako to uz vyplyva z ludskej lenivosti a nezodpovednosti,ludia na zahradku zacali zabudat.Uz necitila na svojich travach prsty noh a jemne pohladenia dlani.Uz nedostavala tolko uprimnosti a opatery...akoby sa to naraz vsetko vytratilo.A ludia sa zacali krutit,tocit a uz ich nezaujimala akasi zahrada,ktora kedysi byvala ozdobou celeho sveta.Sama som rozmyslala,co je s nou,ako sa ma,ci este rastie.Isla som sa pozriet na to miesto a ten pohlad som ocakavala.Po zeleni ani stopa.Vsade boli kamene,hlina,prach...prazdnota.Clovecia rasa si sama postupala to ,co bolo najcennejsie.Od tolkeho tocenia celkom znicili zelenu zahradu.
A co je vlastne na svete cenne?Zamysla sa vobec nad tym niekto?Sadne si clovek a rozmysla nad zmyslom tohto celeho? Ja nad tym rozmyslam casto,mozno by som nemala,ale ja som taky filozofik:)Moj pocit,ze ludia si sami podupavaju svoju osobnost kvoli svojej nevsimavosti,je staly uz odkedy som vysla z puberty a zacala sa zamyslat nad vecami. "Whole while world" jedna velka ignoracia?Ignorujme,vsak co.Zabijajme v sebe pocity,myslienky,ktore by sa mohli rozvinut a byt uplne uzasne.Stve ma,ze ludia sa proste nezastavia,nepremyslaju,neuvazuju,ze ziju hekticky,tak "neprezito."MOzno som jedina na celom svete,jedina zo siestich miliard ludi,ktora sa zamysla nad tym,ze dnes je 16.2.2008 a ze takyto den uz nikdy nebude a bol uzasny,lebo som ho prezila s vynimocnymi ludmi.Mozno som jedina,ktora sa prave teraz usmieva:)Preto si myslim,ze clovek by mal byt viac zodpovedny.Za seba.Lebo potom naozaj udupe v sebe tu vzacnu zelenu zahradku a co potom?Zit na burine a hline,tocit sa bezhlavo a byt slepy k dolezitym veciam,o tom to je?Dakujem pekne,neprosim:)
Ludstvo ma este stale nadej.Nadej rozvinut a pomoct rast tomu,na co sa uz davno zabudlo.Preto nezabudajme na svoje zahrady:):P
