Kristína Kramarčíková
Jar:)
...ľúbim svet...ľúbim jarný vietor,ktorý mi rozhýbe ofinku,keď si hrajem ladné tóny na mojej gitare.....
Tá,ktorá žije pre lásku,vôľu a sny.Preto nesnívam svoj život,ale žijem svoje sny;) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
...ľúbim svet...ľúbim jarný vietor,ktorý mi rozhýbe ofinku,keď si hrajem ladné tóny na mojej gitare.....
Zažili ste niekedy ten pocit,keď stojíte na vrchole hory,dýchate chladný prečisťujúci vzduch do pľúc a užívate si horské slniečko pomaly spaľujúce jemnú pokožku na vašej tvári?
Zblúdená s neistotou v duši počúvala hlas....hudbu svojho srdca...hudba,ktorú jej srdce nechcelo vypustiť von,bola uväznená hlboko v jej vnútri....lenže to ju bolelo,hudba sa ako zmrznutá voda rozmáhala a chcela sa dostať von,no niečo akoby...
Bol raz jeden chalan,celkom obyčajný s modrými priezračnými očami a s jamkami v lícach pri úsmeve.Chodil na strednú školu,učil sa priemerne,miloval šport a počítače.V jeden deň mu bolo oznámené,že bude vyskúšaný z biológie.Drvil sa celé hodiny,pil kávu a hltal stavbu kostí,ľudské svaly či vnútorné orgány.Ráno ako obvykle vstal,nachystal sa a odišiel do školy.Cez prestávku si ešte v tichosti opakoval všetky naučené informácie a modlil sa ,aby mu to vyšlo.No keď vstúpila do triedy profesorka s pohľadom všetkých diablov,vtedy to začalo.Krvný tlak a pulz sa mu zvýšil,srdce mu nebezpečne búšilo.Zvedavé pohľady spolužiakov mu spôsobovali závrate a zrazu sa cítil natoľko slabý.Keď profesorka konečne vyslovila jeho meno,všetky hlavy sa obrátili k nemu a čakali na vykročenie k tabuli.Čakali však márne.Z jeho úst vyšlo len nepochopiteľné ,,Nejdem.V ovzduší bolo cítiť strach zo všetkých tých očí zabodajúcich sa do tela ako malé ihličky.Nedokázal to...tréma to však nebola...