Ja som to zažila dnes.Ako chtivá lyžiarka som sa vybrala do Vysokých Tatier,aby som si spolu s mojími kamarátmi užila nádherné počasie a mäkučký sneh.Ranné vstávanie neznášam a tak som samozrejme aj dnes zaspala.Našťastie mi zavolal môj priateľ a tak som veľmi rýchlo "makala" nad pripravovaním čaju a chlebíkov.Všetko bolo fajn,sadli sme do auta a fujázdili smer Štrbské Pleso.Čo však musím zdôrazniť,skoro sme sa vysypali na tých neposypaných cestách,ktoré boli samý ľad a sneh.A to nehovorím len o Tatrách,o ktorých viem,že tam sa chemické posypy používať nesmú(kvôli prírode),ale je to úsek z Jahodnej smer Ružín.Žiadna cesta,iba sneh..cítila som sa ako na sánkovačke:)Týmto by som len chcela upozorniť pánov cestárov,aby si už konečne začali plniť svoju robotu,lebo na takejto ceste nás ani zimné gumy nezachránia.Vážne ďakujem,keďže môj otec si auto ešte stále neprezul.
Keď sme dorazili na miesto,nevedeli sme ešte presne,ako sa dostať k svahu,ktorý bol vzdialený od parkoviska na pol hodinku cesty.Pre autá tam bol zákaz vjazdu. Čo ma však príjemne prekvapilo,bol SkiBus,ktorý nás pekne krásne odviezol až na svah.Až na to,že sme počas cesty museli byť svedkami dojemnej hádky šoféra autobusu s niekým neznámym v jeho telefóne,chválim:)Naozaj nevídané zažiť v dnešných Tatrách niečo zadarmo.Myslím si,že za také neľudské ceny,ako sú párky za 60 korún a hotdog za 70 korún,sa veru žiadny Slovák nenaje.Ak iba nejaký zazobaný Nemec,pre ktorého 1 euro je len zbytočnosť v peňaženke.
No ale vráťme sa k tomu,prečo sme tam naozaj išli.Cena lístkov,440Sk,nebola až taká hrozná už len z toho dôvodu,že od pondelka bude stáť celodenný lístok 790Sk.Je mi ľúto,že heslo Slovensko Slovákom už dáávno neplatí.Naozaj.Ale svah sa mi skutočne páčil.Keď sme sa lanovkou vyviezli na Solisko,ukázal sa nám nádherný výhľad na krásu reliéfu týchto hornatín.Nížiny ležali v hustej hmle a vysočiny sa krásne vynímali na slnku.Musela som sa usmiať,lebo už dlho som niečo také nezažila.Len som stála so zavretými očami ,nadychovala,vydychovala a užívala som si tento neopakovateľný pocit.Bol to taký,ako keby som sa každú chvíľu mohla dotknúť oblohy.A pritom som nebola až tak vysoko,ale na tom absolútne nezáležalo.
Keď sme sa po únavnom ale skvelom dni konečne vracali domov, v aute vládla skvelá atmosféra.Smiali sme sa,vtipkovali..boli sme plní endorfínov a úžasných zážitkov.A myslím,že už len kvôli tomu sa tam naozaj ísť oplatí:)
