Prečo sa to nevidí?

Bol raz jeden chalan,celkom obyčajný s modrými priezračnými očami a s jamkami v lícach pri úsmeve.Chodil na strednú školu,učil sa priemerne,miloval šport a počítače.V jeden deň mu bolo oznámené,že bude vyskúšaný z biológie.Drvil sa celé hodiny,pil kávu a hltal stavbu kostí,ľudské svaly či vnútorné orgány.Ráno ako obvykle vstal,nachystal sa a odišiel do školy.Cez prestávku si ešte v tichosti opakoval všetky naučené informácie a modlil sa ,aby mu to vyšlo.No keď vstúpila do triedy profesorka s pohľadom všetkých diablov,vtedy to začalo.Krvný tlak a pulz sa mu zvýšil,srdce mu nebezpečne búšilo.Zvedavé pohľady spolužiakov mu spôsobovali závrate a zrazu sa cítil natoľko slabý.Keď profesorka konečne vyslovila jeho meno,všetky hlavy sa obrátili k nemu a čakali na vykročenie k tabuli.Čakali však márne.Z jeho úst vyšlo len nepochopiteľné ,,Nejdem.V ovzduší bolo cítiť strach zo všetkých tých očí zabodajúcich sa do tela ako malé ihličky.Nedokázal to...tréma to však nebola...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čo je to spoločenská rsp. sociálna fóbia?Vie vôbec niekto,čo to je?

Strach z ľudí často nie je známy.Ak niekto odmieta chodiť do spoločnosti,často sa to prejavuje odcudzovaním toho druhého či dokonca postupnou ľahostajnosťou.No uvedomujú si ľudia niekedy,že to nemusí byť len zapríčinené nechuťou či trucom,ale veľkým strachom zo znemožnenia či úzkostnými stavmi pri rozprávaní pred verejnosťou?Touto fóbiou som bola sama postihnutá a poznám aj prípady,ktoré,keby na sebe nezačali pracovať,skončili by kdesi uväznení vo svojom vnútri a celý deň by hrali počítačové hry.A to nie je správne. Veď žijeme len jeden život a sme tu aby sme ho nepremárnili,ale naozaj žili.Popri rodine sú tu tiež aj priatelia,známi či úplne noví ľudia,ktorí každodenne môžu a nemusia zasahovať do našich životov.My to berieme celkom normálne,že si v piatok večer občas vyjdeme s priateľmi do mesta,dáme si pivo alebo koláčik v cukrárni,prípadne sa zoznámime s niekým novým.Toto je celkom prirodzený kolobeh života.No ako to vnímajú ,,tí druhí"?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myslím si,že niečo také ako sociálna fóbia môže byť naozaj veľkým zásahom do života človeka.Títo ľudia sa taktiež chcú zaradiť do normálneho života,chcú chodiť zabávať sa do mesta,chcú sa stať právnikmi či manažérmi,takisto ako my,aj oni majú svoje sny a túžby.No plnenie ich cieľov nie je vždy také ľahké a musia sa veľmi snažiť,aby to dokázali.A čo im najviac pomáha?My:)Keď to nebudeme ignorovať a všimneme si ,že ten druhý sa bojí niečo povedať alebo sa v spoločnosti zakoktáva,čo sa mu pri nás nestáva,nech nám nie je všetko jedno a keď ho naozaj máme radi,snažme sa zistiť,čo je naozaj vo veci.Možno budeme mať šťastie a on sa nám zdôverí.A potom už je na nás,či to pochopíme alebo sa tomu budeme vyhýbať.Lebo z vlastnej skúsenosti viem,že jednou z najlepších vecí je pomoc milujúcich ľudí.A keď máme ten bod istoty,môžeme naozaj dobíjať celý svet;)

Kristína Kramarčíková

Kristína Kramarčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tá,ktorá žije pre lásku,vôľu a sny.Preto nesnívam svoj život,ale žijem svoje sny;) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
INESS

INESS

110 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

108 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

108 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

150 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu