Srdce verzus šťastie

Čo sme to za ľudia?? Veď ubližujeme sami sebe, stačí iba povedať “vypadni, teraz nie“a hneď môžeme niekoho raniť a zanechať mu na duši jazvu. Ale mi to robíme stále, aj keď je to také jednoduché a stačí povedať “vieš, teraz nemôžem, vážne, vyriešime to o chvíľku“ a predsa dosiahneme to, čo chceme my, len bez spúšte za nami. Prečo sa kamarátky, kamaráti dokážu na smrť pohádať? Nebrať ohľad jeden na druhého, na pocity? I keď predtým boli veľmi dobrí priatelia. Zase je to všetko len o slovíčkach, ako čo povieme a ako berieme ohľad na pocity toho druhého. Brať do úvahy pocity druhých....Možno to znamená, že niekedy musíte aj svoju lásku nechať odísť preč, aby bola šťastná.Viem, je to veľmi bolestivé , ale prečo zase myslieť len na seba...Čo ak by bolo bolestivejšie pre vašu lásku zostať s vami? Alebo sa rozhodovať medzi dvoma? Prečo neumožniť šťastie niekomu, koho máte rád...a ono sa to určite dáko vyrieši...a možno nakoniec budete šťastný aj vy. No keby sme boli sebecký a nechceli sa vzdať lásky za žiadnu cenu, dopadlo by to ďaleko horšie. Mohlo by sa stať, že by ste sa tak pohádali, až by ste spolu prestali komunikovať alebo by ste boli spolu a rozišli sa po čase....čo je podľa mňa určite horšie ako hneď na začiatku. Prosím zobuďme sa už...a nebuďme taký sebci, nemyslíme každý len na seba a svet bude krajší, omnoho krajší...Nebudú už žiadne intrigy, podrazy a tak podobne..Mohli by sme byť všetci šťastní a usmiati. Pre mňa sa tento rok nezačal moc ružovo, ale dúfam, že prebiehať bude lepšie. Tak buďme otvorení a prijímajme vnemy a pocity z okolia a známych, nenechávajme ich pocity nepovšimnuté....