
Krásnohorská jaskyňa nie je oficiálne sprístupnená. Znamená to, že v nej nenájdete žiadne vybetonované chodníčky, zábradlia alebo osvetlenie. Ak ju chcete navšíviť, treba sa radšej dohodnúť dopredu, pretože tu nemajú stanovené presné časy vstupov. Na vstup je potrebných minimálne 4 ľudí. Pred vstupom musíte podpísať papier, že do nej vstupujete na vlastné riziko, následne vyfasujete ochrannú prilbu so svetlom a kombinézu, aby ste uchránili svoje oblečko pred blatom a vodou. V jaskyni sa chodí po improvizovaných lávkach a chodníkoch, miestami aj pomedzi skaly. A samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na prechod po lane ponad jazierko.
Po jaskyni nás sprevádzal profesionálny jaskyniar. Čo ale musím pochváliť je, že bol veľmi ústretový a ochotný. Hneď na začiatku nám povedal, že ak sa budeme chcieť niekde pristaviť, niečo sa opýtať či odfotiť, tak mu samozrejme máme povedať a on nám vysvetlí, o čo ide, "čo je čo", prípadne počká, kým si to pofotíme. Jeho výklad bol naozaj zaujímavý a snažil sa nám vysvetliť a povedať čo najviac.
O pár dní neskôr sme navšívili Jasovskú jaskyňu. A tu som zažil presný opak. Samozrejme, že to nebol (a ani nemohol byť) rovnaký adrenalín, no maximálne ma sklamal výklad a prístup sprievodkyne. Síce bola usmiata a pôsobila príjemne, no celé to bolo strašné také "umelé". Strašne strohý a jednoduchý výklad, akoby ho mala nabiflený do posledného slova. Na mnohých to pôsobila až nezáživne. Po jaskyni nás previedla, robotu si spravila a to blo všetko.
Možno len my sme natrafili na nie práve nalepšiu sprievodkiňu, možno ostané toho nahovoria viac (možno ešte menej). Len tu som akosi pocítil, že niekde, kde tých turistov nie je až toľko, si ich vážia toršku viac a snažia sa im "ukázať" viac, ako niekde, kde ich berú ako samozrejmosť.
A zopár foto z Krásnohorskej jaskyne :)








