Každý objekt, ktorý napomáha zvyšovať zásoby vodných zdrojov nám môže priniesť úžitky i potešenie. Odrážky, hrádzky v eróznych ryhách, roklinách, drobných potôčikoch či potokoch, vodné jamy i bazény zadržujú vodu a teda i samotný život v prírode. Príroda nevysýcha, ba naopak. Je v nej viac života i rýchlejšie sa regeneruje po jej poškodení. V povodí Kysuce bolo v roku 2011 zrealizovaných tisíce vodozadržných objektov s celkovou kapacitou na jednorazové cyklické zadržanie viac ako pol milióna kubíkov dažďovej vody. Tu sú niektoré z nich, ktoré sme vo štvrtok navštívili.
Starostovia svorne konštatovali, že realizované opatrenia ich chránia pred lokálnymi záplavami. Ja len dodávam, že opatrenia ich chránia aj pred suchom a spríjemňujú prostredie v letných horúčavách. Preto držím Kysučanom palce, aby pokračovali v začatej práci napriek tomu, že súčasná doba nie je tomu naklonená. Ak v tom budú pokračovať a zrealizujú aspoň 5 mil. m3 vodozádržných opatrení, lokálne záplavy sa pre nich stanú minulosťou a rieka Kysuca sa stane modrou niťou prosperity celých Kysúc.
A koľko by to stálo? 20 mil. eur. Že je to veľa? Figu borovú! Za takýto objem peňazí vodohospodári zregulujú ani nie 10 km potokov. Dosiahne sa tak asi ochrana štyroch obcí. A ako na to prídu ostatné obce? Nuž za ten istý objem peňazí prostredníctvom revitalizácie poškodených častí povodia sa dosiahne ochrana všetkých obcí Kysúc pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou. Utópia? Nie! Ťah na komplexné riešenie. Hovorca Ministerstva životného prostredia sa dosť často necháva počuť, že rezort nie je proti výstavbe hrádzok, ale že povodne treba riešiť komplexne. Nuž hovorca rezortu životného prostredia by si mal doštudovať, že revitalizácia krajiny je komplexné a regulácia potokov provizórne riešenie, ktoré patrí na smetisko vodohospodárskych dejín a nie do 21. storočia!
Článok môžete podporiť hlasovaním aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Co-znamena-kusok-vody-v-horucom-pocasi
