Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
Pred 25-timi rokmi ochranárske organizácie významne prispeli k spoločensko-politickým zmenám na Slovensku. Možno práve tieto zmeny si zaslúžia hlbšie poznanie súvislosti, ako sa táto nehomogenná skupina správa po novembri 1989 v prostredí „slobodnej demokracie“. Jedným z výrazných osôb ochranárskeho hnutia je Juraj Lukáč, ktorý založil pred viac ako 20-timi rokmi Lesoochranárske združenie VLK.
Keď som pred piatimi rokmi napísal blog „Nemôžeme mať pohodu, keď vyrábame nepohodu1“, ako reakciu na tragický pád stanu vo veternej smršti na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne, tak sa pod článkom vzniesla vášnivá diskusia o zneužívaní populárneho festivalu na otváranie tém, ktoré gniavia Slovensko. Od vtedy Slovensko postihli ďalšie nepohody.
Rast extrémov počasia je najničivejším prejavom prebiehajúcej klimatickej zmeny. Poruchy v počasí sa prejavujú jeho náhlymi zmenami a často ich násilným charakterom. Častejšie a extrémnejšie sú dažde, veterné smršte i dlhodobé suchá. Paradoxne regióny, ktoré sú najviac presušené, sú i najviac postihované extrémnymi prejavmi počasia. Žiaľ, vznik ničivejších a častejších povodní ľuďom bráni vidieť, že ich región preto navštevuje extrémne počasie častejšie, lebo chybnými rozhodnutiami v starostlivosti o krajinu sa odvodňuje.
Dažďová voda i bahno z prietrže mračien by ostali na poliach a nepritiekli by do pivníc rodinných domov a na obecné komunikácie v obciach Zborov a Stebník, ak by v extravilánoch obcí boli urobené vodozádržné opatrenia.
„Povodne, ktoré začiatkom týždňa postihli obce neďaleko Levíc, mohli vraj spôsobiť menšie škody. Viacerí starostovia tvrdia, že výstraha pred záplavami prišla neskoro. Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý varuje samosprávy pred nebezpečenstvom povodní vysvetlil, že na monitorovanie všetkých vodných tokov nemá peniaze.“ Toľko strohý záver, ktorý zverejnil Slovenský rozhlas, ako reakciu na zaplavenú obec Ipeľský Sokolec. Nuž čo sa dá robiť, keď nás nebesá trestajú. Ozaj je to tak? Tak sa poďme pozrieť na to.
V roku 2012 Bratislavu ohrozovala Dunajská povodňová vlna. Otestovala mobilné zábrany za 2 mld. Sk a spoľahlivo, tak ako iné mestá okolo Dunaja. Žiaľ, mestá nielen okolo Dunaja, budovaním ochrany pred veľkou vodou si neuvedomujú, že povodeň môže prísť aj priamo z mesta. Spevnené, zastrešené plochy i stále zahusťujúca zástavba už nezvláda odvádzať prívaly dažďa. Preto veľkú časť najnižších bodov mesta zaplavujú stečené dažďové vody zo spevnených plôch. Žilina o tom môže rozprávať. Schytala to už tretí krát. Naposledy v júli tohto roku. Bratislava po prvý krát. Až tak, že dažďová voda sa vracala kanalizáciou do budov.
Už viac ako dva roky sa hovorca Ministerstva životného prostredia Maroš Stano účelovo vyjadruje k Programu revitalizácie krajiny bez toho, aby poznal reálny stav. Naposledy sa vyjadril pre TA3 ( http://www.ta3.com/clanok/1044915/sklabinu-pred-velkou-vodou-zachranili-poldre.html), keď komentoval úspešné fungovanie vodozádržných opatrení v obci Sklabiňa. A musel priznať pravdu. Priznal však len účelovú pravdu, podobne ako niekoľkokrát predtým. Ústami svojho hovorcu sa tak k Programu revitalizácie krajiny účelovo vyjadruje samotné ministerstvo.
Vieme dobre, že lokality, kde sa odtrhli vegetáciou pokryté svahy nad Vrátnou dolinou a spôsobili vodnú katastrofu, patria do najvyššieho stupňa ochrany prírody. V minulosti to tak nebolo. Vieme dobre, že po stáročia tieto hole boli intenzívne využívané pre pasenie oviec. Aj preto boli odlesnené. Dlho, predlho sa nič nestalo, až teraz. Otvárajú sa otázky prečo až teraz. Jednou z možných vysvetlení je, že sa tu skumulovalo viacero príčin. Minimálne tri. Strešný efekt, zvýšená intenzita dažďa a ľuďmi poškodený vegetačný kryt v lokalite.
Včera vytopilo niekoľko obcí v Kežmarskom okrese. Diskutér L-pack v článku1, ktorý informoval o tom, ironický diskutuje, ako je to možné, že ich vytopilo, keď sa v obciach Slovenská Ves, Vlková, Veľká a Malá Franková realizovali protipovodňové opatrenia za niekoľko stotisíc eur. A údajne zlyhali. Tak sa poďme pozrieť na to.
Ak sa nepokúsime zanalyzovať všetky možné príčiny vzniku Terchovskej katastrofy, budúcnosť sa nám to kruto vypomstí. Tých príležitostí pre dôslednú analýzu živelných pohrôm bolo na Slovensku viac, ale ani jednu sme nevyužili. 50 povodňových obetí v Jarovniciach (1998), viac ako 12 tisíc hektárov lesa zlikvidovaných veternou smršťou v národnom parku (2004), zosuvy pôdy priamo v obci Nižná Myšľa (2010), či najnovšie zomleté autá v Terchovej signalizujú, že sa nie len rútime do horúcich pekiel, ale sa tam doslova snažíme za každú cenu dostať.
Rastom spevnených a zastrešených plôch v meste a ich napájanie na starý kanalizačný systém už nestačí odvádzať prívalové dažde. Preto na viacerých komplikovaných úsekoch v meste dochádza k záplavám. V roku 2007 dokonca dochádzalo k vyrážaniu poklopov vodou z kanalizácií na kanalizačných vpustiach tým, že nazhromaždená špina ich upchávala a vytvárala podtlak. Prečo to tak je?
Včera podvečer sa prehnala blesková povodeň obcou Šambron v Staroľubovnianskom okrese. Kto je vinný? Pozrime nad obec do Levočských vrchov. Stav poškodených lesov nad obcou hovorí, že bolo len otázkou času, kedy sa Šambronom preženie blesková povodeň. A prehnala. Včera. Zatiaľ to ostalo iba pri roztrhnutom moste.
„Mojimi prioritami je budúcnosť bez uránu, bez povodní a ohrození života, s kvalitnejšou dopravou, cestami a chodníkmi,“ oznámil Richard Raši pri oficiálnom ohlásení svojej opätovnej kandidatúry na primátora mesta Košice. Aký dramatický posun u tohto komunálneho politika, ktorý ešte donedávna lavíroval pri možnej ťažbe uránu a teraz je jej najväčším odporcom. Ale, zvolebnieva sa priatelia
V malebnej dedine Beňatina na východe republiky v dotyku s hranicou na Ukrajine žije niečo cez 200 občanov svojím životom. Majú tu jeden unikát, ktorý sa zrodil v miestnom kameňolome. Pri ťažbe kameňa odkryli pozostatky „veľryby“ i iné fosílie. Keď sa prestal ťažiť kameň, lom sa naplnil vodou a vzniklo jazero, do ktorého sa mládež chodí v lete občerstviť. Už tu len chýba vodopád a by mohlo vzniknúť príťažlivé rekreačné stredisko, ktoré by mohlo dať šancu rozvíjať miestnej ekonomike.
Kto by povedal, že protipovodňová ochrana mesta Košice bude raz visieť na šnúrke od obľúbenej krčmy Košičanov, známou pod názvom „Súdky“. A to len preto, lebo vodohospodári pri zvyšovaní protipovodňovej bezpečnosti mesta rozširujú a prehlbujú koryto Hornádu namiesto odstraňovania podstaty rastúceho povodňového rizika. Jeho príčina tkvie v poškodenej krajine Spiša, z ktorej stekajú dažďové vody do nádrže Ružín nad Košicami rýchlejšie ako v minulosti. Ak poškodenú krajinu na Spiši nebudeme revitalizovať, Košiciam nepomôže ani rozširovanie, ani prehlbovanie koryta Hornádu s údajne nevyhnutným odstránením údajne na čierno postavenej obľúbenej krčmy (http://kosice.dnes24.sk/pohostinstvu-sudky-odzvonilo-musi-ustupit-protipovodnovej-ochrane-mesta-175853).
Možno si niektorí z nás spomínajú, ako pred niekoľkými rokmi vznikali lokálne povodne. Priplavené konáre, či väčšie kusy dreva upchali priepust v obci a výsledok? Lokálna povodeň. Počuli ste o tom po roku 2011, kedy sa začal realizovať Vládny program revitalizácie krajiny? Ja nie. Lokálne záplavy sa dostavili tam, kde sa nerealizovali projekty protipovodňovej prevencie. Úradníci si zrejme povedali, že dosť bolo protipovodňovej bezpečnosti. Zrejme obyčajní ľudia pochopia pri najbližšej povodni, akých máme úradníkov, ako sa starajú o našú bezpečnosť.
V Oľšovanoch pri Košiciach vznikli nové typy vodozádržných opatrení. Záhrady a pivnice rodinných domov naplnené prívalovou dažďovou vodou a bahnom z okolitých poľnohospodárskych pozemkov. Výborne sa osvedčili v praxi. Veď ponúkajú ešte výrazné zádržné rezervy - svoje obývacie izby a podkrovia.
Posledný mesiac som v súvislosti s kampaňou pred voľbami do Európskeho parlamentu intenzívne cestoval po Slovensku. Stretával som sa aj so starostami početných obcí. V ostatných necelých dvoch týždňoch poznačila toto moje predvolebné putovanie aj nateraz posledná povodňovo - vetrová kalamita, ktorá zasiahla najmä východ, stred a sever Slovenska. Pribudli tak nové smutné príbehy živlami poškodených ľudí i krajiny.
Po zhliadnutí vodou zaliatych údolí na východnom Slovensku minister vnútra Róbert Kaliňák vidí príčinu rýchleho naplnenia Ľubického potoka vo vyrúbaných lesoch Levočských vrchov (http://presov.korzar.sme.sk/c/7204470/kalinak-vidi-pricinu-povodni-na-vychode-aj-vo-vyrubanych-lesoch.html). Vraj sa tam voda neudrží v teréne a steká do menovaného potoka. Je zaujímave, že práve minister vnútra za dva roky vo vláde nepodporil Program revitalizácie krajiny, ktorý začal ešte za Radičovej vlády, aj keď mal ako jeden z cieľov práve zadržiavanie vody v krajine. Navyše súčasná vláda nepriniesla k nemu ani alternatívu, teda ak nepočítame nezmyselné priehrady Tichý Potok a Slatinka. Možno teraz by mala vláda vysvetliť, ako konkrétne by dve menované priehrady pomohli Kežmarčanom a tatrancom.
Nateraz posledná povodeň zasiahla aj Kežmarok - rovnako ako v júni 2010 bola časť mesta pod vodou. Minister vnútra pritom v Kežmarku vyhlásil, že na vine sú ľudia, ktorým štát vrátil lesy v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Robert Kaliňák ich obvinil z holorubov
