Nuž, len akosi nechápem, prečo sa tento fyzikálny jav nezohľadňuje v scenároch o klimatickej zmene a prečo nám tu stále tlačia do hláv, že príčinou klimatickej zmeny sú skleníkové plyny. Veď aj tento príklad potvrdzuje, že zemský povrch sa ohrieva ako prvý a vzduch sa ohrieva následne od zemského povrchu. Ak je povrch tmavý (napríklad asfalt), tak sa ohrieva rýchlejšie a intenzívnejšie. To sme sa predsa učili už na základnej škole.
Ako teda môže nahrievanie zemského povrchu ovplyvňovať celkovú teplotu? Vychádzajme z predpokladu, že teplota vzduchu 19 stupňov Celzia bola v danej chvíli priemernou teplotou pre celé Slovensko. Ak spočítame plochy všetkých vozoviek na Slovensku, ktorých je aktuálne asi 160 km2 a vplyv nimi prehriateho povrchu na teplotu vzduchu, tak ich príspevok k aktuálnej teplote 8. mája mohol byť asi 0,1 stupňa, čo je však zanedbateľný fakt. Ak však zoberieme do úvahy, že veľká časť povrchu Slovenska je doslova zapečatená nepriepustnými materiálmi (asfalt, betón, škridla, plech a pod.) na ploche cca 5,6 % (2792 km2 v roku 2006) a pripustíme, že aspoň polovica z takto zapečatenej plochy odpovedá teplote asfaltu na rýchlostnej ceste pri Nitre (46 stupňov Celzia), čo je reálne, potom táto plocha prispela 8. mája k aktuálnej teplote vzduchu u nás 1,3 stupňa Celzia! (Stačilo by pritom používať pri „zapečatení povrchu" iné materiály a príspevok k zmene teploty by bol až o polovicu menší). Nuž, ak sa naši klimatológovia bavia o tom, že na Slovensku sa za posledných 100 rokov zvýšila teplota o 0,6 stupňa Celzia a pritom zanedbávajú takéto ľudskou činnosťou vyvolané lokálne príspevky k zmene teploty, tak je to minimálne nevedecké.
Prečo teda dochádza k veľkým lokálnym zmenám teploty? Je tu viacero faktorov súvisiacich s vodou. Priame žiarenie dopadajúcich slnečných lúčov na asfaltovú cestu, či na strechu z bituménu alebo plechu, produkuje ohromné množstvo tepla do atmosféry, ktoré prispieva k lokálnej zmene teploty vzduchu. Veď na tomto princípe sú postavené solárne elektrárne. Stačilo by teda použiť buď iný materiál na výstavbu cesty, alebo zmierniť intenzitu dopadu priameho žiarenia na vozovku - napríklad stromoradím. Voda odkanalizovaná z telesa cesty by sa tiež mala zbierať do priľahlých vodných nádrží - jej následný výpar by potom zmierňoval teplotný prírastok vyprodukovaný cestou. Voda, ktorú sme odkanalizovali, chýba v prírodnom klimatizačnom zariadení, v ktorom funguje ako termoregulátor. Klimatizačné zariadenie, ktoré sme zlikvidovali, by sme teda mali nahradiť niečím iným!
Takto, ako ukazuje nasledujúca fotografia z diaľničného úseku pri Žiline, sa to robiť nemá. Je našou povinnosťou dažďovú vodu nechávať tam, kde spadne a ak to nejde, tak ju odviesť na vhodné miesto, kde neškodí a nie do najbližšieho jarku. Pretože odkanalizovaním každého kubíka dažďovej vody do jarku produkujeme do atmosféry 680 KWh tepla.
Priestor, z ktorého odkanalizujeme dažďovú vodu, sa ohrieva rýchlejšie, ako priestor obohatený vodou. Ak pozbieraná dažďová voda ostane v prostredí a následne sa vyparí, stane sa to, že sa do prostredia uvoľní menej tepla. Okrem iného sa tým môže kompenzovať produkcia tepla z asfaltu. Že sa to nedá? Keď sa to dá v Rakúsku, tak by sa to malo dať aj na Slovensku. Pozoroval som to na ceste do južných Čiech - za Steckerauom pri rekonštrukcii cesty to Rakúšania už tak robia. Všimnite si, že krajnica cesty nemá žiadny obrubník a dažďová voda tak môže voľne stekať do jamy a tam vsakovať a následne sa vyparovať.
Na druhej strane cesty je tiež novovybudovaná nádrž na dažďovú vodu, do ktorej priteká pozbieraná dažďová voda z cesty a do potoka sa vypúšťa až cez bezpečnostný prepad, ktorý je od dna nádrže vo výške asi 1,7 m (vzadu na obrázku na šachte je obdĺžnikový otvor). Toto riešenie má okrem spomínaného efektu aj efekt druhý, ktorým je protipovodňová ochrana. Ak je objem nádrže napríklad cca 2000 m3, ako má nádrž na obrázku, splošťuje sa povodňový prietok asi o 1 m3/s. Ak je takýchto nádrží v povodí 100, výrazne sa to už prejaví na znížení povodňových rizík.
V Čechách som sa stretol aj s priateľom Honzom Pokorným, s ktorým sme svojho času spísali Novú vodnú paradigmu (www.vodnaparadigma.sk) a debatovali aj o počasí a jeho zmenách. Vyslovil zaujímavú hypotézu súvisiacu s tromi zamrznutými, ktorí nám priniesli studený front aj tento rok. Hypotéza je veľmi jednoduchá a logická vo svojej fyzikálnej podstate. Na jar sa na severnej pologuli masívne derie k životu vegetácia a cez fotosyntézu pohlcuje ohromné kvantá slnečnej energie. Spôsobuje to aj masívny výpar a dochádza k významnému ochladeniu kontinentu, ktoré uvoľní bariéry pre nasávanie vlhkejšieho a chladnejšieho vzduchu do strednej Európy. Tento princíp popísali aj ruskí vedci Gorškov a Makarieva [1].
[1] http://www.hydrol-earth-syst-sci.net/13/1299/2009/hess-13-1299-2009.html
