Na východ od Čergovského pohoria v Bardejovskom okrese sa nachádza malebná obec Kľušov s počtom obyvateľov niečo nad 1.000 obyvateľov a katastrom o rozlohe 1.536 ha. Z hydrologického hľadiska kataster patrí do vodozberného územia dedinského potoka, ktorý pramení i preteká obcou a odteká do Bardejova do rieky Topľa.
Starosta obce Jozef Valko sa vyjadril, že v suchom období je potok možné preskočiť, ale v čase dažďov hladina potoka vystúpi aj na dva metre. Z toho je zrejme, že sucho v potoku súvisí s rýchlym odtokov dažďových vôd počas povodní. Starosta si neuvedomuje, že situáciu zhorší nová regulácia potoka. Potok bol zregulovaný pred 40-timi rokmi a vedenie obce i vodohospodári usúdili, že potok treba nanovo zregulovať, nech to stojí, čo to stojí. Zrejme aj to je dôvod, prečo niekto hore odklepol predraženú investíciu 4,32 mil. eur do regulácie miestneho potoka.
Teraz sa vráťme ku kritike člena lesoochranárskeho združenia VLK, ktorý spamuje na všetkých diskusiách o neefektívnosti protipovodňových opatrení práve tým, že keď na územie padne 100 mm dažďa,účinnosť revitalizácie krajiny bude nulová. Nevedno na základe akej analýzy ochranár dospel k takému výsledku.
Tak sa poďme pozrieť o akú bilanciu odtekajúcej vody ide pri extrémnej prívalovej zrážke na príklade obce Kľušov. Starosta vo svojom vyjadrení tvrdí, že voda v potoku dosahuje počas povodní asi 2 m. Pri 1 percentom pozdĺžnom sklone Kľušovského potoka môže dosiahnuť rýchlosť prúdu povodňovej vody cca 5 m/s. Z toho vyplýva, že Kľušovským potokom sa pri povodňových stavoch preháňa povodňová vlna s prietokom cca 30 m3/s. Vieme dobre, že na malých potokoch takéto dramatické povodňové vlny trvajú veľmi krátko. Dotekanie dažďovej vody z malého povodia vejárovitého tvaru, s ramenom cca 2 km môže trvať asi 2 hodiny. To odpovedá objemu povodňovej vlny cca 200.000 m3. Ak by priemerný prietok 30 m3/s trval 4 hodiny, potom by sa obcou prevalila povodňová vlna s objemom cca 400.000 m3. Dovolím si odhadnúť, že to je povodňový prietok asi 1000 ročnej vody.
Ak by sa protipovodňová ochrana realizovala metódou vodozádržných opatrení v poškodenej lesopoľnohospodárskej krajine na princípe budovania vodozádržných prvkov (hrádzky, zasiakavacie pásy, vodne plochy i rybníky), stálo by to daňových poplatníkov 1,6 mil. eur pri ochrane obce na 1000 ročnú vodu a „len" 800.000 eur pri ochrane na 100 ročnú vody.
V katastri obce Kľušov by vznikli rybníky, mokrade a ďalšie atraktívne miesta, ktoré by posilnili aktívny život voľne žijúcej zveri a samozrejme by to natoľko zatraktívnili prostredie, že by sa to mohlo stať rajom pre poľovníkov, rybárov, ochrancov prírody z celého okresu. To by pritiahlo množstvo ďalších aktivít, o ktorých občania obce určite snívajú.
Okrem toho by Kľušovský potok neprispieval k dramatickým povodňovým situáciám na Topli od Bardejova až po štátnu hranicu s Maďarskom. Za spomínaných 4,32 mil. eur by sa mohol v obci Kľušov i ďalších obciach Bardejova zrealizovať objem vodozadržných prvkov za viac ako 1 mil. m3. Sem patria aj vodné plochy či rybníky, z ktorých by celý región profitoval. Ja byť starostom Kľušova, tak robím všetko preto, aby mi v mojom katastri ostávalo čo najviac dažďovej vody. Realizácia takého konceptu by v Bardejovskom okrese dalo prácu viac ako 400 nezamestnaným na jeden rok.
Keďže sa zázraky nedejú, tak starosta vyhlási, že veru on hrádzky nechce[1]. Keďže nechce hrádzky, nerozumiem tomu, prečo tlačíme do jeho obce reguláciu potoka za 4,32 mil. eur, keď dnes vyliatu vody z koryta bránia prefabrikované a betónom spevnené panely koryta.
